Článok pokračuje pod video reklamou
„Stalo sa to 27. júna, presne na Lackove meniny. V škole v ten deň odovzdali knihy, spolu s kamarátmi odišli zo školy na kúpalisko Margita – Ilona,“ spomína na udalosti spred vyše troch mesiacov Jana Barzóová, Lackova mama. V bazéne Eva sa chlapci zabávali na šmýkačke. Jedno šmyknutie dolu hlavou bolo pre jej syna nešťastným. Čo sa presne odohralo, si chlapec nepamätá. Hovorí, že zacítil náraz. Keď ho vytiahli z vody, bol pri vedomí. Nadiktoval mobilné čísla na otca a mamu. Postupne si však prestával cítiť nohy a ruky. Privolaní záchranári ho stabilizovali a privolali vrtuľník. Pôvodne ho chceli odviesť do Nitry, počas letu však rozhodli o tom, že školáka prevezú do Bratislavy. V detskej fakultnej nemocnici sa hneď v ten večer podrobil niekoľkohodinovej náročnej operácii chrbtice. „Dva stavce mu spevňovali, piaty stavec mal rozdrvený. Úlomok z neho sa zapichol do miechy, ktorú prerušil. Museli mu vziať štep z panvy a vložiť do stavca,“ vysvetľuje Lackova mama. „Výsledok operácie nám povedali o tretej nadránom. Bol horší, ako sme očakávali – poškodené mal dýchanie, povedali, že pravdepodobne nebude hýbať nohami a ani rukami. Na druhý deň ho napojili na prístroj na dýchanie, na ktorom bol šesť týždňov,“ hovorí chlapcova mama.
Dva mesiace bol Lacko v Bratislave, potom ho 29. augusta previezli do rehabilitačného centra v Kováčovej. S ním tam mama pobudla do predminulého týždňa. V súčasnosti chodí do práce a po jej skončení sadá do vlaku, aby navštívila syna. „Lacko, ktorý za tri mesiace schudol dvadsať kilogramov, zatiaľ leží na posteli, trikrát denne s ním cvičia. Snažia sa ho aj posadiť do vozíka, aby mohol cvičiť na špeciálnych prístrojoch, ale zatiaľ sa mu to nedarí. Približne od rebier smerom dolu je ochrnutý, preto sa vo vozíku neudrží. Posledný pohyb, ktorý vie spraviť rukou, je ohnutie zápästia. Lekár nám povedal, že ide o vážne zranenie, bude zázrak, ak sa postaví na nohy,“ smutne konštatuje. Nádeje sa však nevzdáva, do dvoch rokov je ešte možnosť nápravy. Aj preto by mu chcela dopriať ďalšiu rehabilitáciu. V Kováčovej preplatí zdravotná poisťovňa Lackovi tri mesiace. Čo bude ďalej, zatiaľ nevedia. V Čechách sú dve rehabilitačné strediská, ale pobyt tam treba zaplatiť. Finančnú pomoc prisľúbila rodina, dokonca aj zamestnávateľ Lackovej mamy.
Lacko bude na rehabilitácii v Kováčovej do 29. novembra. Dovtedy by mu rodičia chceli zabezpečiť vozík, na výrobu ktorého sa v Nemecku čaká dva mesiace. Problém vidia v synovej doprave a prístupe do bytu. Ich osobné auto na lízing je dosť malé, ale predať ho a vymeniť za väčšie zatiaľ nemôžu a byt, v ktorom bývajú, je na piatom poschodí. Výťah však stojí na medziposchodí, ktoré od bytu delí pätnásť schodov. Preto sa Lackovi rodičia informovali, ako a za akú cenu sa dá tento nedostatok prekonať. Úpravou bude musieť prejsť aj malý trojizbový byt s bytovým jadrom s úzkymi dverami. „Úrad sociálnych vecí a rodiny nám prisľúbil finančnú pomoc na bezbariérové úpravy bytu, nie však kúpu druhého – prístupnejšieho bytu. Preto zatiaľ aspoň vymeníme izby – v najväčšej bude Lacko s mladším bratom, pretože chceli mať aj naďalej spoločnú izbu,“ premýšľa nahlas mama.
Jedno je isté, celú rodinu čakajú ťažké chvíle. Svetlými bodmi v nich sú pre niekoho maličkosti, no pre rodinu Barzóovcov významné posuny Lackovho zdravotného stavu. Takým je napríklad skutočnosť, že Lacko sa po vyskúšaní troch mobilov konečne naučil hánkami vyťukať číslo svojich blízkych. Pevne verí, že raz sa bude môcť venovať programovaniu na počítači. Dúfa, že bude mať vlastný notebook, bez ktorého si jeho štúdium na „strojárine“ nevie Lackova mama predstaviť. Možno mu k tomu dopomôže nejaký štedrý sponzor.
JANA NÉMETHOVÁ
