s pracovnej návštevy v Taliansku 26. – 30. septembra oboznámilo s prevádzkami firmy Enel – vodnou elektrárňou Nove a tepelnou v Montalto di Castro. Stretli sa tiež s vedúcim odboru kultúry a zástupcom primátora tohto mesta, i primátorom Vittoria Veneta Giancarlom Scottom, pričom sa dozvedeli o vzájomnej spolupráci oboch sídiel s elektrárňami. Popri získaní zaujímavých poznatkov si vymenili skúsenosti z riadenia a fungovania samosprávy, starostlivosti o obyvateľov a rozvoja sídiel. Nadviazali aj sľubné kontakty, ktoré by mali vyústiť okrem iného do rozvoja partnerských vzťahov medzi mestami Montalto di Castro a Zlaté Moravce.
Na pôde informačného centra elektrárne, do ktorého vlani zavítalo 100-tisíc návštevníkov a tento rok ich čakajú ešte viac (má kino, priestory na rôzne expozície a okrem iného slúži aj ako dom kultúry pre región), sa predstavitelia obcí zišli s generálnym riaditeľom SE Marcom Arcellim. Oboznámil ich nielen s firmou Enel, zamestnávajúcou 60-tisíc ľudí, jej históriou, súčasnosťou a perspektívami, ale aj prioritami. Slovensko znamená pre ňu dve tretiny investícií v zahraničí. Opäť potvrdil dve základné oblasti pôsobenia na Slovensku: investovanie dvoch miliárd eur a zámer urobiť zo Slovenska centrum aktivít Enelu v jadrovej energetike. Rozbeh prác na dostavbe tretieho a štvrtého bloku datoval na leto 2007. Za jednu z dôležitých úloh označil vytvorenie vzťahu na úrovni národnej i lokálnej. „Chceme s vami spolupracovať na realizácii tohto ambiciózneho projektu,“ uzavrel prezentáciu o perspektívach dostavby dvoch blokov
v Mochovciach.
V hydrocentrále Nove na severe krajiny sa starostovia oboznámili so sústavou prepojených vodných diel a modelom dna severnejšej priehrady, kde došlo v 60. rokoch k veľkému zosunu pôdy s následkom obrovskej prívalovej vlny. „Richtári“ v sprievode vedúceho Paola Tartaglia si prezreli priestory zrekonštruovanej výrobnej haly z roku 1920, pracujúcej dodnes, v druhej elektrárni, nesúcej meno Alessandra Voltu, zašli aj na strojovňu a blokovú dozorňu. V bezprostrednej blízkosti mora si pozreli čistenie vody, potrebnej pre prevádzku, ale aj holé betónové múry s do neba trčiacimi železnými armatúrami nedokončenej atómky. Rozhodnutie o jej postavení padlo v roku 1974, no po havárii v Černobyle rozhodli Taliani v referende, že energetika sa týmto smerom v krajine vyvíjať nebude a výstavbu zastavili. V roku 1988 začali vedľa nový projekt na spaľovanie plynu. V roku 1994 spustili prvú turbínu a o štyri roky neskôr poslednú.
Oboznamovanie sa s majoritným vlastníkom akcií Slovenských elektrární, nadväzovanie kontaktov, rozvoj stykov samospráv, ako aj spolupráce EMO s regiónom a aspoň úchytkom spoznávanie krás nielen večného mesta – Ríma – to bol cieľ cestovne náročnej pracovnej cesty, ktorá splnila svoj účel.
A ešte jeden názor, čo si odtiaľ priniesli účastníci a môžu použiť vo svojej práci, za všetky. Jozef Kováč, starosta Nevidzian: „Získal som poznatky o možnostiach financovania dostavby tretieho a štvrtého bloku, o tom, že ich dostavať chcú a že to bude pre región znamenať obrovský prínos v zamestnanosti. Aj keď má talianska samospráva i Enel iné podmienky na prácu, bolo pre mňa zaujímavé porovnanie ako pristupujú k životnému prostrediu.
Števo Švolik
