Vážená pani ministerka práce a sociálnych oných. Prepáčte, ak Vás svojim listom vyrušujem pri práci, pri obede, a nebodaj pri zábave. Píšem Vám, lebo Vás chcem požiadať o zvýšenie sociálnej dávky o 73,60 Sk. Svoju žiadosť odôvodňujem takto:
Mám ženu a dve deti. Z finančných dôvodov sme z činžiaku odišli bývať do jaskyne. Nemáme tu totiž nijaké náklady na elektrinu, plyn, neprodukujeme žiadny odpad, umývame sa v potoku a vodu pijeme z lesnej studničky. Keďže ani strechu nemáme, neplatíme ani za zvod dažďovej vody. Deti do školy nechodia, lebo ich doma - teda v našej jaskyni - učí moja manželka, ktorú z reštitučných dôvodov prepustili zo školstva, nuž aj za cestovné ušetríme celých 100 percent.
Aby som sa dostal ku koreňu veci.
Naša strava pozostáva z nasledovného: na raňajky máme každý dva rožky a vodu zo studničky. Na obed francúzsku polievku z vrecúška a zase dva rožky. Na večeru si k ďalším dvom rožkom otvoríme ryby v konzerve. Naše denné náklady tak suma sumárum činia 73,60 Sk. No a sme pri tom. Sociálna dávka, ktorú dostávame, presne sedí, lebo činí 2.208 Sk, čo je 73,60 denne. Pravda, iba vtedy, ak má mesiac 30 dní. Ale čo s tými ostatnými? Myslím aspoň v máji, júli, auguste, októbri a decembri, ak by sme preplatok z dvoch februárových dní previedli na január a marec. Doteraz sme vždy 31.-ho mali takzvaný očistný deň, kedy sme pili len vodu zo studničky, lenže deti a žena už začínajú šomrať. Darmo im vysvetľujem, že sa to nepatrí a že sa správajú nerozumne ako odborári.
Ak by ste sa inak čudovali, odkiaľ máme na ceruzku a papier, ak všetok náš príjem doslova prejeme, tak musím priznať, že synovi sa raz podarilo chytiť v potoku pstruha. Tým sme celých 16,90 za konzervu ušetrili. Žiaľ, na známku nám už neostalo, preto Vám list priniesla moja žena, ktorá jediná z nás má ešte topánky. My sme si svoje už zodrali. Nakoniec, viete, ako je to so ženami, vždy toho majú na seba viac. Dúfam, že Vás našla. Zasa sa totiž blíži 31. a ja sa bojím, či moja rodina protesty nepritvrdí.
Ak sa situácia nášho štátu čo i len trošičku vylepší, tých 73,60 nám môžete posielať aj každý mesiac. Naplánujeme si niekoľko väčších investícií. Už dávnejšie snívame aspoň o jednej zubnej kefke do rodiny, jedného mydla a kotúčika toaletného papiera.
Spod Tatier Vás pozdravuje rodina Čenková.
Autor: Emília Molčániová
