Stál pri ceste a stopoval. Nebol žiadnym náhodným pocestným, ktorý si chce vyskúšať cestu zadarmo. So stopovaním mal už dvojtýždňové skúsenosti.
„Prešiel som už celým Slovenskom,“ povedal Ivan Kadleček z Českej Lípy. Najprv išiel zo západu na východ a potom naopak. My sme ho zastihli pri návrate do Čiech. Na cestách bol už dva týždne, pričom ani korunu nedal na cestovné. Každý jeden kilometer bol zadarmo. Prečo sa človek vyberie do sveta práve takýmto dobrodružným spôsobom? „Pre mňa je to zábava,“ dodal stopár. Mohol najlepšie porovnávať, akí sú vodiči, prípadne kto stopárovi zastane. „Na tomto mieste skoro nikto,“ usmial sa. Ani po poldruhahodinovom usilovnom stopovaní sa nikomu stopára neuľútilo. Nemrzelo ho to a tak sme sa znova spýtali na motívy jeho slovenského putovania. „Proste sa mi zachcelo cestovať po Slovensku a tak som išiel,“ dodal. V našej krajine predtým nikdy nebol. Väčšinou mu vraj zastanú vodiči osobných áut, napríklad dodávky rôznych doručovateľských služieb. Kamionisti nie. Úseky, ktoré prejde na jeden raz, sú rôzne. Niekedy je to iba pár kilometrov a niekedy aj desiatky až stovky. „Pred niekoľkými dňami sa mi podarilo prejsť viac ako stopäťdesiat kilometrov. Neviem odkiaľ to bolo, no ten vodič ma doviezol až do Košíc,“ skonštatoval stopár Ivan. Práve skončil školu, užil si prázdnin. A potom to prišlo. „Mama mi povedala, že ak sa nudím, aby som buď išiel do sveta alebo pracovať. Odvetil som jej, že pôjdem napríklad na Slovensko. A išiel som...,“ vrátil sa k začiatku cesty. Jednoducho chcel urobiť niečo, čo nikdy predtým neurobil. Čo by ho čakalo doma? Zrejme zamestnanie. O to vraj nie je v Českej Lípe žiadna núdza, kto chce robiť, robotu si nájde. Aj po skončení štúdia väčšina absolventov nájde prácu. Dokonca dobre zaplatenú. Čím teda Ivan bude? „Mne to je jedno, hlavne aby som nepracoval rukami,“ zasmial sa. Na Slovensku sa mu najviac páčili dievčatá. Sú vraj fakt pekné. Žiadna z nich mu však nezastala. Aspoň nie do nášho rozhovoru.
