Príčinou je spôsob ich vzdelávania – bifľovanie sa množstva encyklopedických vedomostí. Učitelia Gymnázia v Žiari nad Hronom sa už dávnejšie začali zaoberať myšlienkou zmeniť tento stav. Nebolo to však jednoduché. Ruky im zväzovali učebné osnovy a plány. Na pomoc im prišiel projekt, ktorý pripravoval Štátny pedagogický ústav v Bratislave, nazvaný Kurikulárna transformácia vyučovania všeobecnovzdelávacej zložky stredoškolského vzdelávania. Jeho cieľom je priblížiť vzdelávanie na školách moderným európskym trendom. Ide o dvojúrovňový model, pričom prvá úroveň je pre všetky školy spoločná, je vytvorená a garantovaná štátom a tvorí približne 60 percent z učebného plánu. Druhú úroveň vytvára škola, pričom môže zohľadniť vzdelávacie potreby žiaka, rodiča a potreby regiónu. „Prvýkrát sme o projekte počuli, keď ŠPÚ vyzval školy na spoluprácu pri dotváraní a overovaní tohto projektu v praxi,“ hovorí riaditeľka žiarskeho Gymnázia Beáta Tóthová a pokračuje: „Začali sme hľadať informácie o realizácii podobných projektov v okolitých krajinách a partnerov na vysokých školách... Skúmali sme možnosti vzdelávania učiteľov, aby boli schopní takú rozsiahlu zmenu pripraviť a aj realizovať. Zároveň sme hľadali možnosti financovania.“ Keď v novembri minulého roku Ministerstvo školstva SR vypísalo výzvu na podávanie projektov v oblasti modernizácie vzdelávania, škola vypracovala projekt - Škola s európskym rozmerom – inovatívna koncepcia vzdelávania v Gymnáziu v Žiari nad Hronom. „Cieľom projektu je vytvoriť a v praxi overiť moderný školský vzdelávací program. Najpodstatnejšia zmena sa týka samotných cieľov vzdelávania. Vzdelávanie bude zamerané nie na množstvo encyklopedických vedomostí, ale na rozvoj kľúčových kompetencií žiaka. Napríklad na rozvoj komunikačných zručností a schopností – v rodnom, ale i v cudzích jazykoch, prácu s informáciami v najširšom ponímaní, to znamená ich vyhľadávanie, spracovávanie, prezentovanie samotnými žiakmi. Ďalej pôjde o rozvoj zručností v oblasti vedy a technológie – napr. o digitálnu zručnosť, zručnosti potrebné na riešenie problémov, medziľudské, medzikultúrne a spoločenské zručnosti... Získané kompetencie žiaka lepšie pripravia pre život, pre štúdium na vysokých školách aj pre ďalšie uplatnenie v praxi,“ informovala o jeho zámeroch Beáta Tóthová.
V máji tohto roku bol projekt žiarskeho Gymnázia schválený a vyhodnotený ako najlepší a na jeho realizáciu škola získala grant z Európskeho sociálneho fondu v objeme 5,3 milióna korún. Piatimi percentami ho bude spolufinancovať aj zriaďovateľ školy, Banskobystrický samosprávny kraj. Tieto prostriedky však podľa riaditeľky gymnázia postačia len na prvé dva roky. Zostávajúce tri plánujú financovať buď z prostriedkov ESF, k čomu budú musieť vypracovať nový projekt, alebo zo štátneho rozpočtu.
Keďže škola nepostupovala podľa súčasných záväzných pedagogických dokumentov, bojovala s ministerstvom školstva o súhlas na experimentálne overovanie projektu. „Žiadosť sme podávali ešte v marci tohto roku. Krátko nato prišlo k zmene na ministerstve školstva a všetky rokovania museli začať odznova. Minister Szigeti už pred voľbami náš projekt nepodporil. Presnejšie povedané, na žiadosť sme nedostali žiadnu odpoveď. Súhlas na overovanie sme získali len v týchto dňoch, a to len vďaka ďalším rokovaniam na ministerstve,“ opisuje neľahkú cestu riaditeľka žiarskeho Gymnázia.
Autor: J. Schvarzbacherová
