dlom v Žiari nad Hronom.
„Všetci sme rádoví príslušníci policajného zboru,“ hovorí vedúci skupiny psovodov Marián Tomík z Novej Bane. On sám u polície začínal pred 14 rokmi a aj napriek tomu, že vždy chcel byť psovodom, jeho želanie sa mu splnilo len pred 7 rokmi. „Vtedy som končil na kriminálke v Žarnovici a prechádzal som na obvodné oddelenie do Novej Bane, kde mali voľné miesto psovoda.“ Miesto získal, ale prvého psíka mu pridelili až o rok neskôr. „Volá sa Nero a dodnes sme spolu. Minulý mesiac mal už osem rokov.“ Aby si so statným vlčiakom na seba zvykli, prvý týždeň boli spolu dvadsaťštyri hodín denne. „Bývali sme v chatke a postupne sme si na seba zvykali. To bolo v auguste a v septembri sme obaja nastúpili do trojmesačného základného kurzu psovodov a služobných psov v Malých Levároch. Tam som sa oťukával, pretože, poviem pravdu, o služobnej kynológii som toho veľa nevedel. Na konci sme spravili záverečné preskúšania, kde Nerovi pridelili kategóriu H1.“ Háčko znamená, že ide o hliadkového psa a jednotka, že pes dokáže v teréne vyhľadať a sledovať pachovú stopu starú hodinu. Na frekventovaných miestach, ktoré sa v policajnom slovníku označujú ako frekvencia, dokáže Nero sledovať pachovú stopu starú desať minút. „Nie je to nič extra, v mnohých prípadoch sa k pachovej stope nedá dostať za tých pár minút,“ vysvetľuje Tomík. „Na druhej strane, pes má 150 - krát citlivejší čuch ako človek, takže sa to dá využiť. Nero v teréne nájde aj staršiu stopu, raz dokonca vysledoval päť hodín starú stopu. Horšie je to už s frekventovaným miestom, nehovoriac o veľmi častých prípadoch, kedy je miesto činu znehodnotené.“ Vtedy psík nemá šancu nájsť tú správnu stopu. Je takmer pravidlom, že keď sa stane krádež, majiteľ objektu po ňom pobehá, aby zistil, čo mu zmizlo. Tým prekryje stopy páchateľa a nasadený pes úplne logicky ide za majiteľom a nie zlodejom. „To nie je ako sledovať Rexa v telke,“ dodáva Tomík.
Okrem vyhľadávania pachových stôp sú služobní psíkovia využívaní aj na obranné práce. Spolu so psovodmi brázdia nočné mesto a sú všade tam, kde sa niečo deje. „Veľakrát chodíme robiť poriadky na zábavy, kde sa podaktorí nevedia spratať do kože,“ pokračuje Tomík. „Ani desať policajtov nedokáže to, čo psovod s jedným psom!“
Všetci šiesti psovodi majú prideleného svojho psíka a každý psík poslúcha iba svojho psovoda. „Viete si predstaviť, že by pes poslúchol aj niekoho iného? To by mu potom mohol rozkazovať aj páchateľ,“ vysvetlil Tomík. Okrem psíkov stopárov a obranárov majú na oddelení aj psíka, ktorý dokáže vyhľadávať drogy. Keďže mnohí neznalí sa domnievajú, že pes, ktorý dokáže nájsť drogy, je sám narkomanom, nechali sme si vysvetliť, ako to vlastne je.
„Čo sa týka tohto psa, je vycvičený na základné omamné a psychotropné látky,“ hovorí jeho psovod Dušan Karásek. „Ide o marihuanu, kokain, hašiš, pervitín, extázu a heroín.“ Ako pokračuje, z každej drogy má pridelené vzorky, ktoré sú riadne zadokumentované v expertíznom ústave i na minister- stve zdravotníctva. „Pri výcviku sa začína s marihuanou,“ pokračuje Karásek s tým, že typickú sladkastú vôňu pes veľmi rýchlo dokáže identifikovať. „Nájsť marihuanu je pre neho najjednoduchšie. Na druhej strane, najobtiažnejšou drogou je kokain a spravidla touto drogou sa výcvik končí.“ Ten sa koná na základe aportu. Psovi dá ovoňať drogu, ktorú potom strčí napríklad do loptičky. Tú odhodí, a skôr, ako pustí psa, párkrát ho otočí, aby ho zdezorientoval. Keby ho hneď pustil za loptičkou, bolo by to príliš jednoduché a vlastne pes by ani nemusel použiť čuch, stačil by mu zrak. „Napríklad, v tejto miestnosti by som loptičku schoval kolegovi do vrecka,“ vysvetlil Karásek. „Dôležité je, aby pes vyhľadával loptičku, keď je ukrytá. Na začatie hľadania má špeciálny povel.“ Keď má psík zvládnuté pachy všetkých drog, loptičku mu odstránia a on dokáže nájsť drogy v akejkoľvek forme. Hoci naďalej si myslí, že hľadá loptičku. „Takže vôbec nie je pravda, že zo psa najprv urobíme narkomana, feťáka. Nedávame mu žiadne tvrdé drogy, ani mu nedávame fajčiť marišku,“ vtipkuje vážne Karásek. „To je presne tak, ako keby sme psov, čo vyhľadávajú mŕtvych ľudí, kŕmili ľudským mäsom alebo vyhľadávačov výbušnín semtexom,“ použil trochu morbídne, ale výstižné príklady ďalší psovod Marián Suchý. Vyhľadávač drog sa v našom regióne celkom slušne uživí, za sebou má viacero úspešných vystopovaní. „Napríklad v gymnáziu, v IV. základnej škole, či na učilišti v Banskej Štiavnici, kde našiel hašiš,“ vyratúva Karásek.
„Nikto učený z neba nespadol, ani pes,“ pokračuje vedúci psovodov Tomík. „Preto psíkov stále docvičujeme, učíme a preskúšavame. Len tak môžeme mať istotu, že v teréne nezlyhajú.“ Ak by ste si mysleli, že pes sa stále správa ako „policajt“, veľmi by ste sa mýlili. „Napríklad ten môj je tak naučený, že keď je bez postroja, je normálnym hravým psíkom. Ale akonáhle mu postroj založím, hneď je v strehu a pripravený plniť úlohy,“ pridal sa najmladší zo psovodov Marián Baláž, ktorý v týchto dňoch absolvuje základný kurz.
Práca psovoda nie je vôbec jednoduchá, ba môžeme povedať, že je riziková. Pri práci je práve psovod ten, kto je prvý na rane. „Pes vyhľadá páchateľa, no nemôže ho napadnúť, ani nesmie mať reakciu na streľbu,“ vysvetľuje Tomík s tým, že psovod skutočne nikdy nevie, ako zásah dopadne. Za svoj najzávažnejší a zároveň najkurióznejší prípad považuje dolapenie psychicky narušeného pacienta, ktorý počas priepustky z psychiatrickej nemocnice naháňal ľudí po dedine so sekerou a nožmi. „Bolo to pred štyrmi rokmi v Brehoch,“ pamätá si presne. „Brat dal chorému vypiť. Alkohol u neho vystupňoval agresivitu a všetkých okolo chcel pozabíjať sekerou. Keď zbadal, že sme tam prišli so psom, vbehol do domu. Aj keď psa môžeme používať len s náhubkom, v tomto prípade som mu ho zložil. Chlap pred psom skočil do postele, kde sme ho s lekárom ukľudnili. Tak sa však metal, že mi vykĺbil rameno. Zo zásahu som išiel rovno na maródku,“ dodal na záver s úsmevom Marián Tomík.
