Z listov čitateľov

Mám matku, ktorá má 84 rokov. V júni tohto roku dostala cievnu príhodu, ktorá nezostala bez následkov. Po asi mesačnej hospitalizácii bola prepustená do domáceho liečenia. Z nemocnice odchádzala vo veľmi zlom psychickom a fyzickom stave. Reč bola nezrozumiteľná, nekoordinované pohyby rúk a nechodiaca. V takomto stave som sa nedokázala o ňu sama postarať. Hľadala som pomoc v DD a DSS v Kremnici. Bola prijatá na krátkodobý pobyt. Vďaka starostlivosti celého personálu sa jej zdravotný stav obdivuhodne zlepšil.
Často chodím navštevovať matku a vidím, s akou obetavosťou a trpezlivosťou sa dokáže celý personál tohto zariadenia pod vedením riaditeľky Boženy Schniererovej postarať o týchto starčekov a starenky. Všetkým vyslovujem veľký obdiv a prajem veľa zdravia a síl v tejto náročnej úlohe.
Budova, kde sídli DD a DSS, je veľmi stará, napriek tomu je prostredie prispôsobené potrebám pre spokojný život všetkých jej obyvateľov. Okolo budovy je záhrada, kde je pekné a príjemné prostredie. Pravidelne tam dochádza rehabilitačná sestra, ktorá podľa odporúčania lekára dáva parafín, elektroliečbu a precvičuje rôzne cvičenia. Všetky prístroje a pomôcky potrebné na rehabilitáciu sú majetkom zariadenia.
Obyvatelia, ktorí sú mobilní, cez letné mesiace podľa svojich požiadaviek idú v sprievode zdravotnej sestry na termálne kúpalisko.
Počas roka pripravujú pre nich rôzne zájazdy, napr. pred týždňom – návšteva ZOO v Bojniciach. Pre imobilných obyvateľov pripravujú návštevu Betlehemu v Rajeckej Lesnej. Ak niekto oslavuje svoje narodeniny (meniny), tak im usporiadajú malú oslavu v jedálni a osobne pani riaditeľka pripraví pekný príhovor. V priebehu školského roka tam prídu vystupovať s programom žiaci z rôznych škôl. Stále sa tam niečo deje, čo týmto starčekom a starenkám urobí radosť a potešenie a čas im ubieha veselšie a rýchlejšie. Chcela by som zdôrazniť, že život obyvateľov tohto domova je plný pestrého programu, rôznych podujatí a besied na rôzne témy. Azda najočakávanejšie sú však pre nich pondelky, kedy sa s nimi chodí porozprávať pán farár.
Pobyt mojej matky sa onedlho v tomto zariadení končí. Niet divu, keď mi povedala so slzami v očiach, že nechce ísť domov. Je pravda, že toto všetko jej ja v žiadnom prípade nemôžem poskytnúť. Dokonca jej nemôžem alebo lepšie povedané neviem nahradiť kamarátku, ktorú si tam našla a spolu spomínajú na detstvo a na časy, ktoré sú už dávno preč. Je to vlastne prvýkrát, čo sa jej nechce vrátiť domov.
Na záver chcem poďakovať riaditeľke Božene Schniererovej a celému personálu za ich obetavú a namáhavú prácu, ktorú dokážu stále vykonávať s milým úsmevom na tvári.