Do I. ligy nepostúpili, hoci bol najlepším strelcom

ci nesmierne blízko. „Priamo do I. ligy postupoval víťaz, ďalší traja hrali potom play off. A my sme skončili po základnej časti druhí a museli sme bojovať ďalej. Bohužiaľ sa nám postúpiť ani v týchto zápasoch už nepodarilo, preto v tomto smere zavládlo trošičku sklamanie,” povedal nám Roman, medzi známymi volaný Kiči. Každým rokom prichádza v týchto krajinách k dosť veľkým obmenám kádra a ani PKNS nebol výnimkou. Nezostal takmer kameň na kameni a to sľubovali výrazné posilnenie kádra. Napriek tomu sa mužstvu podarilo počas takmer celej sezóny držať si vysoký štandard, akurát v závere už trošku dochádzali sily. A to aj preto, lebo v rozbehnutej sezóne si domáci mecenáši rozmysleli niektorých hráčov vymeniť a to nebol veru šťastný ťah. Plus viacerí ich domáci reprezentanti do 20 až 23 rokov chýbali, lebo boli s reprezentáciou na sústredeniach. No play off sa popritom hralo ďalej. Odchovanec levického futbalu patril opäť medzi ťahúňov mužstva, stal sa ako najskúsenejší hráč so 17-timi gólmi najlepším strelcom PKNS. „Hrával som opäť na poste ofenzívneho záložníka, teda tesne za útočnou dvojicou. Až v závere ma domáci tréner niekoľkokrát postavil do útoku, to keď nám v mužstve chýbal ozajstný strelec, ktorý sa musel porúčať domov.” Pre našinca sú niektoré maniere domácich chlebodarcov nenormálne. Ak sa hráč jednoducho niekomu znepáči, je možné, že veľmi rýchlo nasadne do lietadla a musí sa vrátiť domov. Aj taký je legionársky chlebík v ďalekej Malajzii. Najďalej ako po minulé roky museli lietať za svojim súperom do Sabahu, keď let trval niečo viac ako dve aj pol hodiny. Že nie je jednoduché, byť ďaleko a v úplne cudzom prostredí, ďaleko od svojej domoviny, svedčí aj príhoda jedného z Romanových spoluhráčov. „Keďže zo štyroch legionárov mohli nastúpiť len traja, práve do Sabahu sme išli z legionárov okrem mňa aj dvaja Chorváti. Jeden z nich však mal panický strach z lietania a keď sme už sedeli v útrobách lietadla, on povedal, že letieť nebude a vystúpil z lietadla. My sme našťastie po mojich dvoch góloch dokázali zvíťaziť 2:0, no chorvátsky spoluhráč za svoj strach z lietania zaplatil tým najhorším a dostal vyhadzov...” Keďže úradnými jazykmi sú okrem domáceho aj angličtina, Roman sa v tomto smere z roka na rok zlepšuje. Už od malička sa malé deti učia dva jazyky naraz. Za čas strávený v Malajzii si našiel množstvo kamarátov a známych, s ktorými trávi svoj voľný čas. Pred sebou má vlastne už štvrtý rok, ktorý mieni stráviť ďaleko od svojej rodiny, známych, či kamarátov. „Tohtoročná súťaž mala vlastne už začať, posunuli ju vlastne už druhý raz na neskorší termín. Aj to dokazuje, že hrať futbal v tejto krajine určite jednoduché nie je, no ja som si na miestnych už zvykol a na štvrtú sezónu sa teším.”
ROMAN UHNÁK