Slamienky – ošatky Karola Tencera

Bolo treba doma pomáhať na majetku pod Viničným vrchom, kde sa narodil. No otcov pracovný postup pri zhotovovaní slamienok, ktoré nemohli chýbať v žiadnej domácnosti, mu zostal v pamäti. Osemnásť rokov si odpracoval v rudnej bani v Hodruši a v uhoľnej v Novákoch, kde denne dochádzal a na záľuby času nezostávalo. Na stavbu rodinného domu na novobanskej Hrádzi boli treba peniaze, ktoré sa v tom čase dali najlepšie zarobiť len v bani. Do dôchodku však odchádzal z výrobného družstva invalidov Kveta, kde musel z baní prejsť pre zhoršený zdravotný stav. Päť rokov si tu ešte odrobil navyše na prilepšenie, no čo – to už prinášali aj slamienky. Tieto sa zapáčili aj v Ústredí ľudového umenia (ÚĽUV) v Bratislave, kde ich dodáva dodnes. Po pätnástich rokoch spolupráce ho po prvý raz vyhodnotili na po- dujatí Deň majstrov, počas ktorého si najlepší ľudoví výrobcovia pracujúci pre ÚĽUV, preberajú každoročne čestné uznania a finančné odmeny. Deň majstrov sa aj tento rok konal počas prvého septembrového víkendu, ktorý však Karol Tencer namiesto Bratislavy, kde sa tento rok konal, strávil vo Svitavách na Morave, kde reprezentoval náš kraj svojím ľudovým umením. V Bratislave ho však zastúpila dcéra a najmladší vnuk, ktorý sa tiež venuje výrobe slamienok, hoci nie tak intenzívne ako jeho starý otec, ale predsa. Cez ÚĽUV sa majster – slamienkár Tencer dostal na mnohé po- dujatia ľudových výrobcov na Slovensku, ale aj v zahraničí. Doma to bolo v Bratislave, Kežmarku a ďalších mestách. Školil ďalších záujemcov o pletenie zo slamy, chodil na letné stretnutia, ktoré poriadala organizácia Strom života a kultúrne strediská. V našom regióne poznajú Karola Tencera najmä z folklórnych slávností na Podhorí a z rôznych jarmokov, kde predvádza svoje umenie. Na tieto podujatia chodí rád preto, že sa stretáva s ďalšími ľudovými výrobcami, no predovšetkým s mnohými ľudmi, ktorí dokážu jeho prácu oceniť. Ešte pred pár rokmi ho sprevádzala aj jeho manželka, ktorá zo slamy zhotovovala rôzne zvykloslovné predmety a ozdôbky. Žiaľ, smrť prišla náhle a neúprosne a na samotu sa len ťažko zvyká. Pri svojich slamienkach však zabúda aj na túto udalosť, a aj na zdravotné ťažkosti, ktoré prinášajú rôčky. Pri našom stretnutí sa v spomienkach vrátil na jedno z podujatí s ÚĽUV – om, ktoré sa konalo v rakúskom Salzburgu. „Bolo to v roku l994 a vybrali nás piatich z celého Slovenska. Bol tam výrobca kožených opaskov, košikár, drotár, výrobca dreveného riadu a náradia a ja. V Salzburgu, kde ÚĽUV malo svoju pobočku, sme boli až desať dní. Mali sme so sebou sprievodcu a tlmočníka, ktorý hral na harmonike a fujare a staral sa o pritiahnutie návštevníkov. My sme mu pomáhali spevom a mali sme medzi Rakúšanmi veľký úspech. Boli sme ubytovaní v jednom penzióne s reštauráciou. Majiteľka si kúpila päť mojich slamienok a tie už na druhý deň boli na stoloch plné pečiva. Samozrejme, veľmi ma to potešilo. Rád si spomínam na rozlúčku, ktorú pre nás pripravili. Na stoloch bolo mäso od výmyslu sveta, bola tam kapela a aj sme si zatancovali. Keď rozlúčka skončila, všetko, čo na stoloch zostalo, nám zabalili na cestu, čo nás milo prekvapilo.“ Kto mal možnosť sledovať prácu Karola Tencera pri rôznych príležitostiach, len ťažko si dokáže predstaviť, čo všetko majster slamienkár musí urobiť skôr, ako si sadne na stoličku a z mierne navlhčenej slamy začne pliesť slamienok. „Najťažšia je prípravná fáza. Musím zasiať raž, ustriehnuť, kedy je už dozretá a potom ju pracne zožať kosákom a dať pozor, aby sa nedolámala. Raž nesmie veľmi zmoknúť, lebo stráca na kvalite a môže aj sčernieť. Konce od klasu po prvé kolienko si obstrihávala moja manželka a túto časť používala na okrasné predmety. Dnes to robí jedna z mojich dcér, ktorá sa venuje tejto práci. Slama sa ešte musí očistiť od šupín. Potom je potrebné pripraviť si vŕbové prútie na luby, ktoré sa používajú na venček. Keď má prútie miazgu, kôra sa dobre lúpe a takéto prútie je biele. Keď sa prútie pred šúpaním povarí, čo trvá aj tri hodiny, má farbu tmavšiu. Ošúpané prútie si potom odkladám a používam ho cez zimné mesiace. Pred použitím sa musí znovu povariť aspoň hodinu. Cez deň dokážem urobiť aj dve tri menšie slamienky. Pri slamienkach s vrchnákom sotva jednu za deň.“ Slamienky Karola Tencera ako darčeky putovali z Novej Bane do talianskeho Terstu, cez jedného novobanského kňaza do Fínska. Kde všade sa dostali cez predajne UĽUV - u , to sa len ťažko dá predpokladať. Slamienka – ošatka má v domácnosti široké použitie. Možno ju použiť na ovocie, pečivo, čerstvo nakrájaný chlieb. Takú s vrchnákom možno použiť aj na odkladanie papierových bankoviek. Viete si prestaviť, koľko tisíckorunáčok by sa do priemerne veľkej slamienky zmestilo? Asi sotva. No, treba to jednoducho vyskúšať.