Raz vidieť ako stokrát počuť je určite správna zásada a tak bol zorganizovaný výjazd priamo do Kremnice, kde sa uskutočnili pracovné stretnutia, ktorých výsledkom boli komplexné materiály potrebné pre argumentáciu na zasadnutí parlamentu.
Súkromné detské integračné centrum v Kremnici, ktoré zabezpečuje integráciu detí rôzneho postihnutia, v súčasnosti pomáha 600 deťom prispôsobiť sa reálnemu životu a žiť v ňom dôstojne. Zariadenie s personálom na vysokej odbornej úrovni a hlavne s ochotou pomáhať, je dnes útočiskom nielen pre rodiny s postihnutými deťmi v Kremnici, ale aj spádových oblastí od Žiaru nad Hronom, cez Žarnovicu, či Banskú Štiavnicu, zachytávajúc dokonca okres Martin až Žilinu. V tomto zariadení rodičia neuhrádzajú poplatok, lebo to samotné zariadenie považuje za neetické. Vybavenie centra sa podarilo zabezpečiť aj vďaka Mestu Kremnica, Národnej banky Slovenska, či iných štedrých sponzorov. Samotná prevádzka funguje zase aj na základe príspevku štátu a tu je kameň úrazu. Práve navrhnutá novela zákona č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, chce súkromné zariadenia špeciálnopedagogického poradenstva zaradiť pod obce a ich financovanie riešiť z priamych daní obcí a miest, čo môže znamenať ich likvidáciu, keďže podiel daní obcí sa nezvýši a súčasné možnosti samosprávy jednoznačne dokazujú, že financovanie takýchto zariadení ružové určite nebude. Aj z týchto dôvodov riaditeľka centra Margita Schmidtová. celú problematiku poslankyni vysvetlila. Jej tvrdenia podporili aj zástupkyňa riaditeľa ZŠ na Angyalovej ulici Monika Hirschnerová a riaditeľ ZŠ na Ul. Križku Peter Weis, ktorí deklarovali potrebu existencie podobných zariadení. Aj ich školy navštevujú postihnuté deti a učitelia priamo konzultujú spôsob a postup výučby s odborníkmi integračného centra. Všetci zúčastnení navrhovali, že sú za väčšiu kontrolu štátom vynaložených prostriedkov na tieto typy zariadení a kontrolu využiteľnosti, aby nebola spochybňovaná ich opodstatnenosť. Ich presun zo štátu na obce môže byť prvým krokom k ich likvidácii z dôvodu nedostatočných finančných zdrojov a nemusí byť garantované ústavné právo žiakom so špeciálnopedagogickými potrebami na špeciálnopedagogickú starostlivosť pri vzdelávaní a príprave na povolanie. Kramplová po prehliadke zariadenia a vypočutí si všetkých argumentov aj z radov rodičov postihnutých detí, predovšetkým ocenila snahu všetkých zainteresovaných pomáhať deťom a vyjadrila presvedčenie, že ešte stále bude možnosť k samotnej novele podať pozmeňovacie návrhy, čo aj sama urobí. Podľa jej presvedčenia sú predložené fakty dostačujúce na to, aby sa našla väčšinová zhoda v samotnom parlamente a aby sa prijatím pôvodného znenia novely nespôsobila škoda, ktorá môže mať dosah predovšetkým na postihnuté deti.
Od bohatstva národa v deťoch sa ďalšie pracovné stretnutie presunulo k bohatstvu zlata a to priamo k tomu kremnickému. Historické kráľovské mesto bolo v minulosti známe práve ťažbou zlata. No a dnes sa dostáva do médií opäť a opäť kvôli zlatu. Tentoraz však ide o záujem zahraničnej spoločnosti vykonávať v blízkosti tohto skvostu regiónu povrchovú ťažbu zlata. Tento záujem prebudil Kremničanov, ktorí založili Občianske združenie Kremnica nad zlato. Členmi tohto združenia je viac ako polovica samotných obyvateľov a jeho predsedníčka Zuzana Balážová detailne zástupkyni parlamentu vysvetlila, aký vplyv by mala samotná povrchová ťažba. Poukázala na podobné povrchové ťažby uvedenej spoločnosti v iných krajinách, ktoré dokumentovala aj fotografiami. Jednou z argumentácii bola aj skutočnosť, že Kremnica sa začala prezentovať ako turistická oblasť, ktorá môže mať oveľa väčšie príjmy z cestovného ruchu na dlhé obdobie, ako milióny pre štát za desaťročnú ťažbu, po ktorej zostane prázdno, môže dôjsť k vyľudneniu samotného mesta a na dlhé roky zostane Kremnica mimo turistického ruchu. Nehovoriac už o mnohých investíciách do turistiky v okolí Kremnice, ktoré by týmto pádom boli nenávratné a bonita samotného mesta rapídne klesne. Jednou z množných foriem ochrany dedičstva histórie je práve novelizácia banského zákona a to jednoznačný zákaz používania technológie kyanidového lúhovania bez možnosti použitia výnimky. Bol by to prvý krok na záchranu Kremnice. Poslankyňa Kramplová milo prekvapila prítomných faktom, že Kremnicu a jej okolie dokonale pozná z návštev, ktoré v tejto krásnej prírode absolvovala a kde sa rada aj vracia. Sama pozná niektoré spôsoby ťažobných spoločností v Kanade a osobne vyjadrila jasný nesúhlas s takouto ťažbou. S predsedníčkou občianskeho združenia dohodla postup pripomienkovania banského zákona už v legislatívnej rade vlády, ale aj v parlamente a prisľúbila, že keď sa uvedená právna norma dostane do výborov parlamentu, bude táto skutočnosť oznámená predstaviteľom občianskeho združenia, ktorí budú mať možnosť osobne na pôde parlamentu argumentovať nielen v prospech Kremnice, ale aj iných miest, na ktoré si niekto už brúsi zuby, aby zvýšil zisky ťažobných spoločností na úkor environmentálnych dopadov na okolie, na úkor historického dedičstva a rozvíjajúceho sa vidieckeho rozvoja.
Obidve pracovné stretnutia boli značným prínosom v práci poslankyne a zástupcovia organizácii na odbornej úrovni pripravili všetky podklady, na základe ktorých sa budú môcť pripomienkovať pripravené novelizácie zákonov. Ostáva len veriť, že požadované zmeny sa podarí pri hlasovaní parlamentu presadiť. Táto návšteva nebola v tomto regióne posledná, práve naopak, podobné sa budú organizovať pravidelne a každý vážny problém sa bude riešiť najskôr návštevou s cieľom zistiť skutkový stav a potom priamo v parlamente od hlasovacieho zariadenia, nie opačne. Celým pracovným dňom ju sprevádzal jej asistent a poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Žiari nad Hronom Božena Mikulčíková.
Autor: Daniel Gelien
