j pamäti. Ako on sám hovorí, za svoju dlhovekosť vďačí práci.
Hoci je rodákom z Horných Hámrov, v obci Ostrý Grúň žije a pôsobí už rovných osemdesiat rokov. Prišiel sem ako obuvnícky učeň a tu sa neskôr aj oženil a zostal žiť. V obci ho poznajú ako všestranného majstra, remeselníka i ako fotografa. Práve fotografovanie sa mu stalo najväčším koníčkom, ktorému sa venuje už viac ako sedemdesiat rokov. Na druhej strane sa môže pochváliť svojou nádhernou stolárskou prácou, mnohým obyvateľom pomohol pri drobných opravách v domácnostiach. „Neviem si predstaviť, že by som čo i len jeden deň premárnil zbytočne,“ tvrdí starček s tým, že staroba sa ničoho nesmie vystríhať väčšmi ako nečinnosti.
Ku krásnemu životnému jubileu mu minulú nedeľu zablahoželal na obecnom úrade spolu s najbližšou rodinou aj starosta obce. Gratulácie sa zúčastnil aj najmladší člen rodiny, malý Jakubko a nechýbali ani spoluobčania zo združenia Jednoty dôchodcov so svojím spevokolom Grúnčanka. Na záver mu zaspievali milú pieseň, ktorá rozplakala väčšinu prítomných: „... deväťdesiatpäťku mám, ešte dobre vyzerám, nerobím si starosti, veď mám všetkých v blízkosti...“
