siatky Veľkopoľčanov. Samotný akt posvätenia vykonal dekan Peter Mišík z Novej Bane. „Zhromaždila nás tu udalosť, kedy chceme posvätiť nový kríž, posvätiť zvon a novú zvoničku,“ prihovoril sa k veriacim. „Zvuk zvona poznali ľudia už veľmi dávno a zvon slúžil na to, aby zvolával ľudí na modlitby. Zvon má svoje srdce a to srdce niekedy zvoní, niekedy bije radostne, niekedy aj smutne. Zvoláva na modlitbu, inokedy odprevádza dušu pred súdnu stolicu, pred tvár všemohúceho Boha,“ povedal skôr, ako svätenou vodou pokropil kríž, zvon i celú zvoničku. Následne sa v zrekonštruovanom dome smútku uskutočnila svätá omša.
Medzi prítomnými nechýbal ani starosta obce Veľké Pole František Demeter, ktorý bol otcom myšlienky postaviť v dedinke zvoničku. Keďže jeho nápad odobrili aj poslanci obecného zastupiteľstva, myšlienka sa zakrátko stala realitou. Popri tom sa opravil aj dom smútku a vypílením prekážajúcich stromov a nainštalovaním lavičiek sa skultúrnil aj areál cintorína. Ruku k dielu priložili viacerí Veľkopoľčania. Zvoničku z dubového masívu, ktorý dodali Obecné lesy, postavil Gejza Uram a o všetky murárske práce sa zas postaral Dezider Pekár. „Som veľmi hrdý, že sa nám táto stavba podarila zrealizovať,“ povedal pri príležitosti posvätenia zvoničky starosta. „Rád by som sa všetkým aj touto cestou poďakoval, najmä však Deziderovi Pekárovi, Gejzovi Uramovi, konateľovi Obecných lesov Štefanovi Vozárovi, ako aj Stanislavovi a Jurajovi Benčovým za osvetlenie cintorína a všetkým, ktorí pomohli s prípravami tejto slávnosti.“ Vďaku vyjadril aj veľkopoľskému farárovi Jánovi Puchalovi a dekanovi Petrovi Mišíkovi, ktorý ochotne prišiel do obce a stavbu vysvätil. „Viem, že to bola moja myšlienka, ale bez pomoci našich občanov by sa táto stavba nezrealizovala,“ dodal starosta.
Zvonička sa Veľkopoľčanom veľmi páči, spokojní sú aj s opravou ďalších kultúrnych pamiatok v obci, a to sochy pri kultúrnom dome a kaplnky pri Majsniarovcoch. „Náš Ferino je veľmi šikovný,“ dali sa viacerí počuť. A čo na to hovorí starostova manželka, ktorá svojho muža vidí prakticky len ráno a neskoro večer, kedy sa zvykne vracať z práce? „Som na neho hrdá,“ povedala prosto. „Obdivujem jeho vytrvalosť dotiahnuť všetko začaté, vždy prísť s niečom novým. Stavba zvoničky sa bude navždy spájať s jeho menom a s jeho každodennou, dá sa povedať dvadsaťštyri hodinovou prácou starostu obce,“ dodala sympatická pani starostová.