„Všetko má svoj čas
a svoju dobu každé úsilie...
Čo je vždy pred nami
z toho, čo bolo už? “
(M. Rúfus)
Tak, ako v živote človeka sú udalosti, ľudia, premeny, straty i nálezy, víťazstvá i pády, tak aj v živote školy sú udalosti, ľudia, premeny, ...
A jubileá!
Výnimočné jubileum, 150 rokov od otvorenia Cisárskej kráľovskej nižšej reálky rozličných rečí, priamej predchodkyne dnešného gymnázia, si pripomína Gymnázium v Kremnici v týchto dňoch.
Ťažko si dnes vieme predstaviť, akú atmosféru mala škola v tak dávnej histórii, akými starosťami žili učitelia a žiaci, aký bol rozsah ich školských povinností.
Ťažko si dnes vieme predstaviť, čím všetkým škola vo svojom historickom vývine prešla. Veď tu bola skôr, ako historicky známe slovenské gymnáziá v matičných rokoch 19. storočia, a predsa v nej znela reč slovanská – aj keď len ako „výpomocná učebná reč“.
Ťažko si dnes vieme predstaviť, aký bol obsah vyučovacích predmetov, akými metódami pracovali učitelia na svojich hodinách, aká bola disciplína či miera recesie u študentov, ako zasiahla tá-ktorá doba do vzťahov ľudí v škole.
Čo predchádzalo vzniku našej školy?
Už v XVI. storočí mala Kremnica strednú školu latinskú – evanjelické gymnázium, ktoré bolo v dôsledku nariadenia cisárovnej Márie Terézie v roku 1748 zatvorené.
V roku 1768 bolo v Kremnici otvorené katolícke gymnázium, ktoré viedol rád sv. Františka po dohode s mestským magistrátom. Zatvorené bolo v roku 1852.
Dňa 4. októbra 1856 bola v Kremnici slávnostne otvorená Cisárska kráľovská nižšia reálka rozličných rečí. Od tohto dňa sa počíta 150 - ročná história kremnického gymnázia.
Od svojho vzniku až do obdobia po prvej svetovej vojne sa síce škola svojím pomenovaním i dĺžkou štúdia menila, stále to však bola reálka. Vyučovacím jazykom bola od roku 1856 prevažne maďarčina, čiastočne nemčina, ako pomocný vyučovací jazyk tu po celý čas bol jazyk slovanský, čo bola v podstate čeština.
Od roku 1883 sa povinným vyučovacím predmetom stáva latinčina, ktorá sa súčasne stáva aj povinným predmetom maturitným.
K zaujímavostiam v živote školy patrí okrem iného aj to, že dlhú dobu jej žiakmi boli len chlapci, že profesorský zbor tvorili len muži, že študenti pracovali v rôznych samovzdelávacích krúžkoch, že sociálne slabých študentov podporoval stredoškolský podporovací spolok Alumneum, že škola tvorila súčasť života mesta a mestský magistrát za jej podobu a zachovanie bojoval. Aby mohla škola v sedemdesiatych rokoch 19. storočia v meste zostať, muselo mesto vybudovať pre reálku školskú budovu, ktorá bola do užívania odovzdaná v októbri 1874 a je sídlom našej školy dodnes.
Prelomovým rokom v živote školy bol rok 1918, rok vyhlásenia prvej Československej republiky. Prečo? Do vyučovacích predmetov bol zavedený jazyk slovenský, zatvorená bola maďarská reálka a vzápätí slávnostne otvorené Československé štátne reformované reálne gymnázium Pavla Križku. Zrenovovaná bola budova školy, doplnené boli kabinety novými učebnými pomôckami.
Ako jedno z desiatich gymnázií na území Slovenska bolo naše gymnázium navštevované vzácnymi hosťami, ako bol univerzitný profesor Jaroslav Vlček, šéf slovenského oddelenia v ministerstve osvety československého štátu v roku 1919, minister školstva a národnej osvety ČSR Ivan Markovič, profesor Jozef Škultéty v r. 1931, minister školstva a národnej osvety ČSR Ivan Dérer v roku 1933.
Ďalším prelomovým obdobím bolo obdobie druhej svetovej vojny, ktoré zasiahlo život školy, odhalilo morálny a etický profil profesorov i študentov. Jedni sa hlásili k HSĽS, iní podporovali protifašistický odboj, niektorí študenti priamo zo školských lavíc odchádzali do SNP.
Prvý povojnový školský rok sa začal 10. septembra 1945. Politické a spoločenské udalosti v štáte sa priamo odzrkadľovali aj v živote školy. Či už to bola diskriminácia tých žiakov, ktorých rodičia boli označení za triednych nepriateľov, alebo odpútavacie akcie v duchu ateistickej výchovy, alebo bohatá záujmová činnosť žiakov pod vedením svojich pedagógov, bohaté a pestré aktivity Socialistického zväzu mládeže, športové úspechy na úrovni celoslovenskej, prísne maturitné skúšky,...
Školské reformy viedli školu ku viacerým premenám – do roku 1953 gymnázium, od roku 1953 jedenásťročná stredná škola (JSŠ), od roku 1960 stredná všeobecnovzdelávacia škola (SVŠ), od roku 1969 až dodnes opäť gymnázium.
Faktom však zostáva, že kremnické gymnázium vo svojej histórii i prítomnosti pripravilo do života nespočetné množstvo vynikajúcich odborníkov, úspešných vedcov, politikov, lekárov, právnikov, inžinierov, umelcov, učiteľov,...
Neslávnou kapitolou v histórii školy bol rok 1985, kedy bolo gymnázium z Kremnice z dôvodu integrácie menších gymnázií do okresných miest presunuté do gymnázia v Žiari nad Hronom. Zrušené a vyradené zo siete škôl ČSSR však Gymnázium Kremnica nebolo!
Po „nežnej revolúcii“ v roku 1989 kremnickí patrioti spojili svoje sily a napriek prekážkam dosiahli obnovenie gymnázia v Kremnici. Opäť sa brány školy otvorili v jej pôvodnej historickej budove v septembri 1990.
Aké je kremnické gymnázium vo svojej novodobej histórii?
Úspešné!
Muselo prekonať neľahké obdobie znovuzískavania priestorov, nevyhnutne potrebných k svojej práci, obdobie prekonávania bariér v mysliach občanov mesta, získavania dôvery žiakov základných škôl a ich rodičov v konkurencii gymnázií v Žiari nad Hronom a v Turčianskych Tepliciach, budovania kvalifikovaného pedagogického zboru, zvyšovania kvality, hľadania svojej novej tváre.
Aké je Gymnázium v Kremnici dnes?
Úspešné!
Vo svojich hlavných cieľoch má vytváranie etickej kultúry školy na báze úcty, sebaúcty, tolerancie, spolupráce, zvyšovanie vedomostnej a osobnostnej úrovne študentov so zachovaním alternatívneho učebného plánu, ktorý sa vo svojej realizácii od školského roka 1998/1999 ukázal ako mimoriadne efektívny vo vzťahu k vedomostnej príprave na vysokoškolské štúdium, príprava študentov na medzinárodné certifikačné skúšky z francúzskeho jazyka a zvyšovanie nadštandardných komunikačných zručností a jazykových schopností v cudzích jazykoch.
Úspech školy je o. i. merateľný úspechmi žiakov. Tí naši za posledné roky získali množstvo ocenení, umiestnení na súťažiach a olym- piádach od okresnej úrovne až po víťazstvá na úrovni celoslovenskej. Zapájajú sa do stredoškolskej odbornej činnosti, úspešní sú v záujmových a športových súťažiach.
V poslednom školskom roku 6 žiakov 2. ročníka získalo certifikát DELF v úrovni A1, 7 žiakov tretieho ročníka získalo certifikát DELF v úrovni A2, pričom všetci začali štúdium francúzskeho jazyka po prvýkrát na gymnáziu.
Nezanedbateľná je zvyšujúca sa kvalita prípravy a realizácie rozličných projektov.
Úspešnosť našich maturantov v prijatí na vysoké školy sa pohybuje v posledných rokoch od 94 do 100 percent.
Sme škola malá, štvortriedna. Jedna trieda v každom ročníku. Ale takou sme boli s malými výnimkami celých 150 rokov. A predsa sme tu. Máme svoje miesto. Možno aj preto, že pomerne malý počet žiakov a učiteľov vytvára jedinečný priestor pre atmosféru partnerstva, priateľstva, osobného kontaktu a individuálneho prístupu s vylúčením anonymity, charakteristickej pre veľké školy.
Sme škola, ktorá má podporu svojho mesta, dôveru rodičov, úctu absolventov, rešpekt a usilovnosť súčasných študentov, zanietenosť a obetavosť svojich učiteľov.
Sme úspešné 150-ročné Gymnázium v Kremnici!
Autor: Jana Šumichrastová, riaditeľka
