Skôr ako Zdenek nastúpil do rakúskej prepravnej firmy, niekoľko rokov bol vodičom na vtedajšom ČSAD v Leviciach. Vodičom kamiónu bol aj jeho nevlastný otec. Na cesty po Európe sa vydával z rakúskej centrály spolu s ďalšími kolegami zo Slovenska, medzi ktorými bol aj ďalší Levičan. Práve on volal pani Vierke a informoval ju o nešťastnej udalosti.
„Na Levický jarmok bol syn doma, 20. októbra som mala narodeniny. V nedeľu potom odišiel na svojom aute do Rakúska, odkiaľ ho poslali s tovarom,“ spomína trúchliaca matka. Ako ďalej hovorí, o týždeň v nedeľu, 29. októbra, jej syn volal okolo deviatej dopoludnia z telefónnej búdky na záchytnom parkovisku medzi Francúzskom a Nemeckom. Mal čas, lebo kamióny môžu na cesty vyraziť až po deviatej ráno. „Musel zložiť telefón, lebo do búdky sa mu dobíjali dvaja homosexuáli. Keď zavolal o chvíľu, povedal, že už je všetko v poriadku,“ rekapituluje synove posledné slová z telefonátu. Z parkoviska sa však jeho kamión už nepohol. Keď na druhý deň, v pondelok, tovar nedorazil do cieľa cesty, cez satelit ho firma dala vyhľadať. Polícia našla v kabíne mŕtve telo
kamionistu z Levíc. „Dodnes neviem, čo sa vlastne stalo. Zo synovej firmy nás nekontaktovali, nedali nám vedieť. Jeho manželku informovali policajti, keď už o smrti vedela,“ krúti hlavou štyri dni po tragédii pani Vierka. Dozvedela sa o nej od synovho kolegu z Levíc. Postupne jej posielali esemesky aj ďalší vodiči – Slováci. Nikto však presne nevedel, čo sa udialo, všetko boli len dohady – vraj sedel za volantom, ležal vzadu v kabíne na posteli. „Syn bol zdravý ako repa, nič mu nebolo, neliečil sa,“ rozmýšľa nahlas. Aj preto si myslí, že v celej veci nie je niečo v poriadku. Keď sa totiž stretla rodina, syn s nevlastným otcom často rozprávali, čo sa odohráva na záchytných parkoviskách pre kamióny. Ako v noci plynom omámia vodičov, okradnú ich a dokonca aj znásilnia.
Teraz pani Vierka čaká na výsledok súdnej pitvy, ktorú majú spraviť v Nemecku a vybavuje synov medzinárodný rodný list, bez ktorého telo neprevezú na Slovensko. Keďže sa tragédia stala keď bol v práci, prevoz by mal zabezpečiť zamestnávateľ. Kontaktovala aj ministerstvo zahraničných vecí, kde o smrti jej syna v cudzine nevedeli, ale prisľúbili jej pomoc.
„Zdenek bol dobrý chlapec. Vedel, že potrebuje zarobiť peniažky pre rodinu, preto jazdil. Svoje povolanie mal rád,“ dodáva smútiaca matka. Myslí si však, že toto povolanie nie je po finančnej stránke docenené a navyše je aj nebezpečné.
JANA NÉMETHOVÁ
