V nemocničnej minizoo majú okolo dvadsať kusov rôznych zvierat, ktoré nechovajú ako budúcu potravu, ale lekárom pomáhajú pri liečení pacientov s depresiami a pohybovými poruchami. Nechýbajú medzi nimi pávy, lamy, medvedík čistotný, mačky, kamerunské aj domáce ovce a kozy, osly a kone. „Ako prvé zvieratká sme mali jeleňa a lamy. Pribudli laboratórne ošípané, takzvané vietnamské prasce, ktoré nám ale rozkradli a zlodeji ich zrejme skonzumovali. Mali sme aj svorku dalmatínskych psov ku koňom. Začínali sme veľkolepo, teraz počty zvierat redukujeme z finančných dôvodov,“ hodnotí situáciu riaditeľ nemocnice Karol Hollý. Ako ďalej hovorí, zvieratá im pomáhajú pri liečení pacientov.
Najpočetnejšiu skupiny tvoria kone. Zo štrnástich využívajú sedem špeciálne vycvičených koní na hipoterapiu, čo je liečba na konskom chrbte. „Sme akýmsi neoficiálnym školiacim strediskom pre tento druh terapie. Časť kurzov hipoterapie, ktoré robí Zdravotná univerzita, sa uskutočňuje u nás. Záujemcov učíme ako koňa pripraviť na terapiu, ako sa o neho starať. Ďalšia, odborná časť je zameraná na samotnú terapiu. Hlavnou indikačnou skupinou pre hipoterapiu sú pacienti s neurologickými poruchami, s detskou mozgovou obrnou, ochrnutím, stavmi po úrazoch, infekčných ochoreniach,“ vysvetľuje K. Hollý.
So starostlivosťou o rozsiahly zverinec pomáhajú zamestnancom samotní pacienti. Aj to je súčasťou animoterapie, ktorá prospieva hlavne ľuďom s psychiatrickými poruchami, depresívnymi stavmi a drogovo či inak závislým. Podľa slov lekára a riaditeľa nemocnice je pohľad na zviera príjemný a dotyk s ním štartuje pozitívne emócie a upokojuje.
Zariadenie v Hronovciach má kapacitu 310 lôžok, ale podľa riaditeľa majú v júli a auguste menší počet pacientov. Nápory očakávajú už v najbližších mesiacoch. „Výskyt niektorých ochorení je sezónny, a to na jar a na jeseň, kedy sa najčastejšie vyskytujú depresie,“ dodal K. Hollý. - jn-
