Čaro pekných, jesenných, slnečných dní dodalo silu a aj odvahu obyvateľom Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb v Kremnici vybrať sa na cestu do nášho hlavného mesta.
Túžba a príprava na ňu bola veľká. Výprava čo do počtu malá, sa vybrala mikrobusom spoznávať Bratislavu.
Prvým zastavením bol bratislavský cintorín v Slávičom údolí, kde sme sa boli pokloniť pri hrobe Alexandra Dubčeka, ktorý má tento mesiac 85. výročie svojich nedožitých narodenín a aj 14. výročie úmrtia. Spomenuli sme si na neho ako na uznávaného politika a štátnika, ktorý aj po rokoch získal podporu a uznanie mnohých ľudí u nás a vo svete.
Druhým zastavením bol Domov dôchodcov v Ružinove. Tu nás čakali jeho obyvatelia a zamestnanci. Pripravili milé stretnutie, prehliadku zariadenia a výdatné občerstvenie. Mnohí sa už navzájom poznali z minulej návštevy Bratislavčanov v našom domove.
Tretím zastavením bol parlament SR. Všetko si chceli pozrieť naživo, pretože iné je pozerať televíziu, ako byť priamo na mieste. Na pamiatku sa odfotografovali vo vstupnej hale pri Ústave SR. Videli poslancov, ale aj členov vlády.
Štvrtým zastavením bol Bratislavský hrad s výhľadom na Bratislavu, Dunaj, lode a mosty. Nezabudli ani na suveníry z hradu pre tých, ktorí ostali v kremnickom domove.
Neplánovane pri prehliadke nádvoria hradu zastali výhliadkové vláčiky. Naši obyvatelia dlho neváhali a jeden si vybrali spolu so staršími rakúskymi turistami, asi tiež invalidmi. S vláčikom sme sa z hradu povozili po Starom meste.
Aby bol výlet naplnený na 100 percent previezli sme sa ešte naším mikrobusom aj po bratislavských mostoch, ktoré chceli vidieť na vlastné oči.
Tieto zastavenia v Bratislave naplnili sny našim obyvateľom. Dojmy z nich sú veľké a stále si ich pripomínajú aj prostredníctvom nástenky. Určite sa s vami o ne radi podelia.
Nemysleli na svoje choroby, zabudli na ubolené nohy, či kardiostimulátor, hlavná vec, že boli v Bratislave.
Túto cestu sme zvládli zásluhou vodiča M. Nemca, s ktorým sme nikde neblúdili a D. Sobeka, že sa postaral o občerstvenie.