Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Máme slobodu, demokraciu, ale aj neduhy

Praha a Bratislava boli v novembri roku 1989 hlavnými centrami protestov a odporu voči komunistickému režimu. Postupne sa však pridávali aj ďalšie regióny. Eva Monišová, Miroslav Grznár, Pavol Kúš, Martin Burger, Róbert Maroši, Július Koleda, Tibor Druga,

Július Minka a Ján Paučo boli zakladajúcimi členmi výboru hnutia Verejnosť proti násilu v okrese Žiar nad Hronom. O atmosfére Nežnej revolúcie v tomto meste a jeho okolí, no nielen o nej, sme sa porozprávali s Júliusom Koledom.

Po 17. novembri 1989 ste sa veľmi rýchlo zapojili do aktivít smerujúcich k zmene dovtedajšieho režimu. Čo vás k tomu viedlo?
Významne ma ovplyvnil rok 1968, keď ma vylúčili zo strany. V normalizačných sedemdesiatych rokoch som sa preto ocitol na okraji spoločnosti. Odvrátili sa odo mňa aj niektorí moji priatelia. Nežnú revolúciu som preto privítal s nadšením, veril som, že môže pomôcť ľuďom s podobným osudom, ako som mal ja. Jedným z nich bol napríklad Július Minka, ktorý sa stal akousi vodcovskou osobnosťou novembrových zmien v našom regióne. Pridali sa k nám však aj ľudia z Novej Bane, Kremnice, či Banskej Štiavnice. Stretávali sme sa hlavne v kultúrnom stredisku. Sledovali sme správy, ktoré prichádzali z Prahy a Bratislavy, vyhodnocovali sme ich, radili sme sa ako ďalej. Medzi najdôležitejšie úlohy patrilo rušenie vtedajšej štátnej správy. Kooptovali sme nových poslanocov, došlo k výmene celého vedenia Okresného národného výboru v Žiari nad Hronom.
Organizovali ste po vzore Prahy, Bratislavy a ďalších väčších miest mítingy?
Pripravovali sme ich nielen na námestí, ale napríklad aj priamo v Závode SNP. Ľudia spontánne prichádzali, ich záujem bol veľmi veľký. Okrem toho sme organizovali aj besedy v okolitých obciach a mestách. Pozývali sme tiež vtedajšie osobnosti, predovšetkým umelcov. Pamätám si napríklad na návštevu herečky Magdy Vášáryovej, či jej sestry Emílie.Takéto stretnutia ľudia milovali, sály praskali vo švíkoch. Prejavovali radosť, nadšenie, i keď nevedeli, ako to bude všetko ďalej.
Nemali ste aj vy obavy, či opäť neriskujete? Mali ste predsa negatívnu skúsenosť z roku 1968.
Samozrejme, že v podvedomí strach existoval. Nič naozaj nebolo isté. Vedúca Komunistická strana stále existovala. Až keď sa rozpadol jej ústredný výbor, došlo k likvidácii straníckeho aparátu aj v Žiari nad Hronom. Zaujímavé je, že VPN sa potom presťahovala práve do priestorov okresného výboru strany. Bolo to nenásilné, spontánne, pracovníci strany pokojne odišli. I keď vieme, že archív KSS pálili v Závode SNP. Určite sa báli, aby niektoré skutočnosti nevyplávali na povrch.
Ako obyčajní ľudia reagovali na nové zmeny v spoločnosti?
Nebolo nutné ich k ničomu prehovárať. Prichádzali za nami sami, spontánne. K jadru VPN sa postupne pridávali ďalší a ďalší. Bolo to úprimné, bez vypočítavosti. No neskôr sa objavili aj karieristické tendencie niektorých ľudí. Prichádzali aj bývalí komunisti, ktorí odovzdali svoje červené preukazy, no my sme ich nekádrovali. Prijímali sme všetkých. Spoločne sme sledovali, čo sa deje v Prahe a Bratislave a utvrdzovali sme sa v presvedčení, že zvrat je nevyhnutný.
O nevyhnutnosti zmien ste však v úzkom kruhu kolegov zo Závodu SNP diskutovali aj pred novembrom ´89.
Už dlhšie totiž zo Sovietskeho zväzu prichádzali gorbačovské myšlienky o prestavbe. Povzbudzovalo nás to teda už skôr, naozaj sme diskutovali, či je lepší socializmus, alebo demokratická trhová ekonomika. Porovnávali sme, aká bola produktivita práce v Československu v porovaní s Nemeckom, či Amerikou, pričom bola niekoľkonásobne vyššia práve na Západe. Vtipne sme si hovorili, že sa nikdy nenaplnila Leninova téza, že socializmus zvíťazí nad kapitalizmom vtedy, ak ho predbehne v produktivite práce. To sa naozaj nikdy nestalo za štyridsať rokov komunistickej moci v Československu, či za sedemdesiat v Sovietskom zväze.
Naplnila Nežná revolúcia očakávania, s ktorými ste aj vy do nej aktívne vstupovali?
Jednoznačne všetky základné ciele naplnila. Je predsa nesporné, že máme demokraciu, slobodu. Na druhej strane nový systém priniesol aj neduhy. Ale sú to problémy, s ktorými sa borí demokracia aj na Západe. Mnohé ovplyvnila napríklad divoká privatizácia, keď sa viacerí obohatili, získali podniky a nevedeli ich spravovať. Nasledoval krach, mnohí ľudia sa doslova ocitli na ulici. Nečudujem sa preto niektorým, ak s nostalgiou spomínajú na komunistický režim a vravia, že bol lepší. Urobili sa, žiaľ, chyby, ktoré však prináša zmena politického režimu a následne vznik rôznych strán a hnutí. Ak by som mal spomenúť jedno z najväčších pozitív Nežnej revolúcie, určite je to začlenenie našej krajiny do Európskej únie, NATO a ďalších medzinárodných štruktúr.
Už nielen v Čechách, ale aj na Slovensku je 17. november štátnym sviatkom. Myslíte si, že oprávnene?
Určite áno. Je to dôležitý historický prelom, ktorý prieniesol významné politické aj spoločenské zmeny. Niektoré sú aj negatívne, a ja sám s nimi nesúhlasím, ale to už je daň takýchto historických zlomov. November ´89 by som porovnal s rozpadom Rakúsko - Uhorska a následne vznikom Československa, preto si zaslúži byť štátnym sviatkom. Udalosti spred sedemnástich rokov mali významnú odozvu aj v zahraničí, pričom práve zmeny u nás mohli byť uskutočnené aj vďaka vtedajšej medzinárodnej situácii. Vzťahy medzi USA a Sovietským zväzom sa totiž veľmi zlepšili. Gorbačov mohol zasiahnúť, veď sovietské vojská u nás boli, no neurobil to. Nechal na nás, aby sme si sami riešili túto situáciu a aj ďalšiu budúcnosť.
Ktoré osobnosti z novembra 1989 vás najviac oslovili?
Všetci sme vtedy obdivovali Kňažka a Budaja, fandili sme im. Ale najvýraznejšou osobnosťou bol jednoznačne Václav Havel. No spomenúť chcem aj Václava Klausa, ktorý naštartoval ekonomické reformy. I keď napríklad kupónová privatizácia nebola jeho najšťastnejším nápadom, pretože sa na nej niektorí obohatili. No dôležité hospodárske reformy mu nemožno uprieť.
Čo vám z novembrových udalostí najviac utkvelo v pamäti?
Je toho veľmi veľa. No možno ma prekvapilo, že ihneď po týchto zvratoch sa ku mne začali hlásiť ľudia, ktorí sa mi dovtedy obracali chrbom. Bolo to pre mňa veľmi prekvapujúce. Niektorí to možno urobili aj z vypočítavosti, no vtedy som to tak nevnímal. Tešil som sa, že sa opäť ku mne prihlásili.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo píšu učebnice
Napriek tomu, že od tzv. Nežnej revolúcie uplynulo len sedemnásť rokov, žiaci a študenti sa o nej už učia na hodinách dejepisu. Je totiž dôležitou súčasťou našich dejín. Gymnazisti v Žiari nad Hronom o tejto téme hovoria v závere tretieho ročníka, vo štvrtom už dejepis nemajú. Pedagógovia neraz nemajú dostatok času, aby o novembrových udalostiach hovorili so žiakmi obšírnejšie. „Histórie nám z roka na rok pribúda, no viac vyučovacích hodín nie,” konštatuje jedna z učiteliek. Nové učebnice dejepisu pre gymnazistov - tretiakov majú v Žiari nad Hronom k dispozícii len od minulého školského roku. Nechýba v nich ani téma Nežnej revolúcie, pričom je obohatená o viaceré fotografie, či logo Verejnosti proti násiliu.
Napriek tomu pedagógovia vyhľadávajú aj ďalšie informácie napríklad z internetu, či inej dostupnej literatúry. Snažia sa tiež pri tejto téme viac apelovať na rodičov žiakov, pretože novembrové udalosti prežili a môžu o nich so svojimi deťmi hovoriť aj z vlastných skúseností. Obšírnejšie sa rokom 1989 až 1993 na Slovensku venujú na seminároch vo štvrtom ročníku gymnazisti, ktorí sa rozhodli z dejepisu maturovať.
Dejiny 20. storočia, teda aj rok 1989, preberajú na hodinách dejepisu aj žiaci kvarty osemročného gymnázia. Učebnica, ktorá je pre nich určená, obsahuje rovnako bohatý fotografický materiál, približuje všetky dôležité etapy Nežnej revolúcie a jej hlavných aktérov. Podľa učiteľov je táto téma v učebnici dostatočne spracovaná, vyhovuje pre deti vo veku štrnásť až pätnásť rokov.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 086
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 927
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 071
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 216
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 660
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 316
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 728
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 537
  9. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 258
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 258
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Jelene rušia časť obyvateľov obce. Tí sa sťažujú na hluk

Podľa nich je tento rok situácia zatiaľ najhoršia.

Žiarska nemocnica zatiaľ bez obmedzení. Do štatistík pribudlo úmrtie v Novej Bani

V piatok popoludní bolo v žiarskej nemocnici na COVID pracovisku hospitalizovaných sedem ľudí.

V žiarskej nemocnici bolo v piatok na COVID-oddelení hospitalizovaných sedem pacientov. Ilustračné foto.

Kraj oslovuje zdravotníkov z ambulancií. Koľko ich príde, zatiaľ nevie

Na Orave sa na niektorých testovacích miestach vyskytol problém s nedostatkom zdravotníkov.

Plošné testovanie na koronavírus na Orave.

Obec požiada o výnimku pre školu, žiaci sa bez elektriny nemôžu vzdelávať

Rekonštrukčné práce dvoch vedení vysokého napätia majú trvať ešte niekoľko týždňov.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?