Po kultúrnom programe a aktivite v rôznych krúžkov sa nemálo návštevníkov otočilo v školskej kuchynke s čerstvými dobrotami. Tu zakotvil aj Jožko Roško, novopečený žiak školy. Možno by to nebolo nič nezvyčajné, keby Jožka nesprevádzal invalidný vozík a diagnóza DMO. „Na jar minulého roka som s Jojkom navštívila slovenskú lekárku v egyptskej Hurghade. Je známa úspešnou liečbou takto postihnutých detí,“ prezradila Mária Majetičová, Jožkova maminka. Od septembra patrí Jožko medzi dvadsiatku žiakov 1. B triedy a úkony, pre iné deti tak samozrejmé, sa učí krok za krokom v spolupráci so zdravými rovesníkmi. „Je naše zlatíčko. Aktívny, veselý, úprimný, rozhodne nechýba pri nijakej aktivite v triede,“ hodnotí žiaka triedna učiteľka Beáta Dobrovodská. Po vyučovaní nechýba Jožko ani na učiteľkinom krúžku varenia. Počas akcie Workshop day usilovne ukladá klobásku na jednohubky za pomoci mamy a sesternice Zuzky. „So Zuzkou pôjdem aj do Írska,“ prezrádza chlapča pracovné pôsobisko svojej príbuznej a dáva tušiť, že to myslí vážne. Možno aj preto sa tak usilovne učí angličtinu, čítať a písať. Od návratu z Hurghady sa mu darí. Vďaka injekciám a liekom z Egypta má uvoľnenejšie svalstvo, je bez plienok, udrží sa na vlastných nohách a skvelo pláva. Zreteľnejšie rozpráva a rozumovo rastie. Kontrolu v Egypte by mal absolvovať v júni budúceho roku, zatiaľ na ňu však chýbajú financie. Pani Majetičová navyše sama bojuje so zákernou chorobou a silu postupne vyhrávať nad ňou jej dodáva práve Jojo. Pred rokom im k Egyptu dopomohol benefičný koncert Materskej školy na Hviezdoslavovej ulici a štedrí sponzori. Tohto roku dúfajú, že sa dobrí ľudia nájdu zas. Na Egypt, či na premietacie plátno a počítač do školy, aby sa prváčik mohol učiť školské predmety pomocou powerpointu. A Jožko? Má svoj malý sen – vidieť Uragán naživo. Svoj životný hendikep medzi spolužiakmi nepociťuje. Čo môže byť pre neho momentálne viac?
Katarína Kopcsányiová
