Článok pokračuje pod video reklamou
ria miestne časti Banská Hodruša, Dolné Hámre a Kopanice.
My sme nášho výhercu začali hľadať v bývalej Banskej Hodruši. Rozhodnutie, prečo začíname od hora, bolo úplne prozaické. Nekonečné kolóny áut na cestnom ťahu Žiar nad Hronom – Žarnovica kvôli oprave cesty, nás prinútili ísť do Hodruše cez Vyhne...
Kto obec pozná, vie, že zastať s autom na úzkej ceste je riskantné, preto sme nášho výhercu hľadali tam, kde sa nám dalo zaparkovať. Prvú zastávku sme si zvolili pri horných bytovkách. Zazvonili sme vo viacerých bytoch. Všetci opýtaní naše noviny poznali, ale ani jeden z nich nemal doma aktuálne číslo. Najväčšiu smolu mal náš verný čitateľ Róbert Romanec, ktorý podchvíľou navštevuje našu redakciu. Doma mal aj aktuálne vydanie, ale, žiaľ, v bytovke nebýva, bol tam len služobne tepovať koberce. A tak pokračujeme do ďalšej bytovky za cestou. Doma sme našli len obyvateľov dvoch bytov, tí nás nečítajú.
Autom sme prešli už popod Tergotňu, zastaviť na kľukatej ceste sa neodvažujeme. Pozeráme, v ktorých domoch sa kúri.Na kúsku rovinky to riskneme a zastaneme na ceste. V prvom dome na zvonenie nikto nereaguje, vo vedľajšom si nás zmýlia s iným periodikom. Po ceste sa k nám blížia dve ženy s dieťaťom. Opýtame sa ich, veď za to nič nedáme. Aké je však naše prekvapenie, keď sa dozvieme, že noviny doma majú. Je na nich, či sa zvrtnú a donesú nám ich ukázať, alebo si výhru nechajú vyfúknuť. Mladšia z nich dlho neváha. „Za päťsto korún sa mi to oplatí,“ povie, a tak sa spolu s ňou vraciame pár desiatok metrov k rodinnému domu, kde býva. Aj keď jej po ceste víria v hlave myšlienky, či a kde noviny nájde, nevzdáva sa. A dobre robí, lebo noviny našla hneď na prvý pokus. Keď jej podávame zaslúženú výhru, prezradí nám, že noviny číta celá rodina. „Čítame ich pravidelne každý týždeň,“ hovorí Anna Bartošová. „Nemáme ich predplatené, kupujeme si ich na pošte. Vlastne kupuje ich otec - starký kvôli športu, mama – starká si ich prečíta kvôli klebietkam a príbehom, muž zas kvôli pracovným príležitostiam, lebo je momentálne nezamestnaný. Ja čítam všetko a keďže som teraz na materskej, celkom by som uvítala nejakú rubriku pre mamičky alebo niečo o deťoch.“ Jej nápad sa nám pozdáva a až keď sa dozvieme, že je matkou dvojročných dvojičiek Márie a Petríka pochopíme, že niekedy je určite každá rada dobrá. Vraciame sa k miestu, kde kvôli výhre nechala čakať mamu – starkú aj s Petríkom. Jeho sestrička bola práve s ocinom u lekára. Na mieste však po nich nebolo ani stopy. Za tú chvíľu stihli prejsť do obchodu, do ktorého sa v trojici vybrali. Keď sme sa Anny opýtali, či za výhru hneď niečo nakúpi, záporne pokrútila hlavou. „Noviny kúpil otec, on musí rozhodnúť, ako sa použijú,“ prekvapila nás zmyslom pre spravodlivosť. A tak sa nám po prvýkrát nepodarilo zistiť, ako budú peniažky použité.
