Mária Marková: Niečo už mám kúpené, niečo ešte musím dokúpiť. Darčeky kupujem priebežne, začínam asi tak koncom októbra. Mám dve vnúčence, takže v prvom rade niečo pre ne, potom pre dcéru a syna. A, pochopiteľne, pre manžela, aj keď my už mávame také spoločné darčeky. Nekupujeme prehnane drahé darčeky, zhruba päťsto korún na osobu. Na viac mi nevydá, som dôchodkyňa (smiech). Čo sa týka vnúčeniec, snažím sa im kúpiť hodnotovo rovnaké darčeky. Čo konkrétne, to zvykneme prekonzultovať s našimi deťmi, aby som vedela, čo potrebujú, a k tomu im kúpim ešte nejakú maličkosť.
Milan Halaj: Kdeže, na to je ešte čas. Darčeky kupujem posledné dva - tri týždne pred Vianocami. Rodičom a mladšej sestre, teraz je siedmačkou. Čo kúpim sestre, to ešte neviem, ale približne poznám jej vkus, viem, čo sa jej páči. Do darčekov investujem približne dvetisíc korún. Som stredoškolák, ešte nezarábam, ušetril som si na ne z vreckového a niečo z brigády.
Katarína Ratkovská: Zhodou okolností už áno. Som maximálny pedant, takže už mám pokúpené darčeky pre všetkých. Pre rodičov, pre 14-ročnú sestru, aj pre kamarátov... Ale s kamarátmi si zvykneme kupovať spoločne, to sa robí hromadná zbierka. S tým, čo komu darovať, nemám problém. Vždy mám originálnu inšpiráciu. Treba si všímať, čo by kto chcel, po čom túži. Tento rok som aj pracovala, takže peniaze na darčeky som si zarobila, mohla som si viac dovoliť, ale inokedy je to naozaj len taká drobnosť zo srdca. V zmysle: spomenula som si, nehnevajte sa, na viac som nemala...
Agáta Škodová: Už dlhšie nekupujem nič, dnes je móda najmä mladým dávať peniaze. Im starší človek veľmi neulahodí, je to iná móda, iné móresy. Takže nech si kúpia sami. Mám troch vnukov, čakáme štvrté, dve nevesty a syna.
Jozef Kabát: vet, napríklad nejaká trvalka. Skôr sa obidvaja zameriavame na to, aby sme potešili deti a vnúčence. Máme tri dcéry a jedného syna a pri vnukoch je to naopak, traja vnuci a jedna vnučka, takže je to vyrovnané. Deti však majú najradšej peniaze, takže aj tie im zvykneme dávať do obálky. Vnúčence skôr poteší niečo konkrétne.
Helena Bartošová: Darčeky ešte nemám pokúpené, chystám sa na budúci týždeň. Mám dosť blízkych, ktorých chcem obdarovať. Mamu, otca, priateľa, 16-ročnú sestru, kamarátky... Najťažšie je vybrať niečo pre priateľa. A tiež pre otca. Čo kúpim mame a sestre, to už mám premyslené, ale čo kúpim mužom, to vôbec netuším. Do darčekov investujem dosť, tri- aj štyritisíc na jednu osobu.
