Hráč
Už ako šesťročný začal kopať do handrovej lopty na uličných turnajoch. Pôvodne začal ako brankár, ale postupne sa preorientoval na útočníka. Od svojich štrnástich rokov sa objavoval už v družstve dospelých. Počas štúdií dochádzal zo Svätého Kríža nad Hronom do Zvolena, kde boli takmer denné zápasy študentov s hráčmi ZTK Zvolen pri tzv. plechárni. Je zaujímavé, že v tom čase sa v tíme ZTK objavuje už slávny slovenský brankár Dodo Reimann. Mladý krížsky študent sa zúčastnil majstrovstiev Slovenska stredoškolákov, ktoré mali v tom čase vysokú úroveň. Ku koncu štúdií na notárskej škole v Bratislave už obliekal dres Kablovky. Po skončení študentských čias hral krátky čas v Kozárovciach a aj v Novej Bani (1946), ktorá mala v tom čase veľmi dobré mužstvo. Aj družstvo ŠK Svätý Kríž nad Hronom vtedy začalo hrať pravidelné súťaže a i napriek viacerým ponukám, aj ligových celkov, Jozef Lupták neodolal túžbe srdca, vrátil sa domov a výrazne posilnil tím ŠK. Ten bol zaradený v medzioblastnej krajskej súťaži. Počas vojenčiny obliekal dres ATK Nýrsko v západných Čechách a ATK Sušice. Od roku 1947, až do skončenia aktívnej činnosti v roku 1958, obliekal už len svätokrížsky a od roku 1953 žiarsky dres. Hrával v útočnej formácii a nie jednu sezónu bol najlepším strelcom družstva. Možno jednoznačne povedať, že Jozef Lupták bol v čase svojej aktívnej činnosti najlepším svätokrížskym futbalistom. Dokázal zaťažiť konto súpera v jednom zápase aj 12 gólmi (majstrovský zápas v derby s Ladomerskou Vieskou v roku 1951) a v súťažnom ročníku 1955 (hralo sa jar – jeseň) v medziokresnej krajskej súťaži (Baník Žiar nad Hronom túto súťaž vyhral) nastrieľal celkom 35 gólov, pričom celkové skóre tímu bolo 60:21. S týmto počtom gólov sa v doterajšej histórii svätokrížskeho a žiarskeho futbalu stal jednoznačne najlepším strelcom počas jednej sezóny a bude naozaj ťažké jeho „tridsaťpäťku“ prekonať. Ozdobou zápasu boli jeho góly z voleja, ale ovládal aj hru hlavou.
Tréner
Po skončení aktívnej činnosti začal hneď s trénovaním a postupne sa objavil takmer pri všetkých žiarskych celkoch. Vynikajúci úspech dosiahol najmä so žiackym družstvom, ktoré začal trénovať v roku 1959 a už v roku 1960 chlapci pod jeho vedením vyhrali okresnú a neskôr aj krajskú súťaž (hralo sa turnajovo). Tím sa prebojoval do celoštátneho finále o neoficiálneho majstra Československa v žiackej kategórii, ktoré sa hralo v lete 1960 v Přelouči - družstvo Baníka obsadilo 4. miesto. Z tohto žiackeho družstva vyšli hráči Valuška, Líška, Záhorec, Mužík, Šurka, Beňo, Lukačko a ďalší. Vytvorili základ pre družstvo dospelých, ktoré viac rokov úspešne účinkovalo v I. SNL. Cez jeho trénerské ruky prešli v žiackych družstvách aj ďalší - Dvonč, Kutaš, Švehlík, Bulík, Ilavský, Mičinec, Kališ, ktorí sa neskôr uplatnili v prvoligových „mančaftoch“. Trénoval však aj tím dospelých a obyčajne vždy vtedy, keď to vo výsledkoch priháralo. Stalo sa tak aj v roku 1967, keď niekoľko kôl pred koncom súťaže vystriedal trénera Petroviča a družstvo úspešne doviedol k postupu do divízie.
Futbalová prognóza
Okrem trénerského postu sa venoval aj funkcionárskej práci a bol pri všetkých úspechoch a aktivitách futbalu v Žiari nad Hronom. Aj v súčasnosti nevynechá takmer žiadny zápas žiarskych družstiev a dobrými radami a postrehmi vie neraz výrazne pomôcť. Futbal je fenomén. Dokáže ovládnuť ľudí aj v ich nestorskom veku. Na otázku, či sa žiarsky futbal uberá správnym smerom Jozef Lupták povedal: „Myslím si, že áno! Trochu ma mrzí, že futbal všeobecne sa otočil smerom k veľkým peniazom, ktoré v minulosti neboli až také rozhodujúce. Nedá sa to vôbec porovnávať s minulosťou, keď základ družstva tvorili v prevažnej miere vlastní odchovanci a hrať pre farby závodu a mesta bolo pre nich potešením a cťou. Teší ma, že súčasný manažment klubu je na patričnej úrovni a v tejto neľahkej situácii odvádza kvalitnú robotu tak, aby bol futbal radosťou pre nás všetkých.“
