tušíte, že práve do tejto dedinky sme sa vybrali hľadať nášho ďalšieho výhercu jesennej súťaže MY – Noviny do každej rodiny.
Aj keď sa obec rozkladá po obidvoch stranách cesty vedúcej do Kremnice, viac domov sa nám zdalo byť na pravej strane. Preto sme zabočili na vedľajšiu cestu vedúcu do Jastrabej s tým, že ak nebudeme mať komu dať výhru v Lehôtke, budeme pokračovať do ďalšej obce. Zaparkovali sme na jedinom vhodnom mieste, kde sme nezavadzali prechádzajúcim autám a vybrali sa peši hľadať nášho šťastlivca. Ani nie po dvadsiatich metroch sme zazreli pred domom číslo 20 tri osoby. S nie veľkou nádejou sme sa ich opýtali, či čítajú náš regionálny týždenník. „My Žiaru už mám,“ povedala nám pani domu mysliac si, že sme kolportéri a že jej chceme noviny predať. „Tak nám ju ukážte,“ poprosíme ju. Netušiac, k čomu sa schyľuje, prinesie noviny. Sú najnovšie. Keď sme jej povedali, že vyhrala päťsto korún, takmer, ako sama povedala, dostala infarkt. Chúďa, ani nevidela kade ide, keď si išla zobrať dnu doklady. Odniesla si to pravnučkina hračka, ktorá bola položená na schodíkoch. „To nič, kúpim ti novú,“ zachránila situáciu, keď sa malá už už išla rozplakať.
Kým vypisujeme preberací protokol, dozvieme sa, že Anna Sabová číta regionálny týždenník už celé roky. „Najprv som si ho predplácala u poštárky, ale po tých zmätkoch, ktoré nastali, keď nám zrušili poštu, si ho kupujem každý pondelok v Žiari nad Hronom,“ hovorí. „Rada ho čítam, je tam všeličo. Len keby tej reklamy nebolo toľko, nás starých to už nezaujíma. Ale zaujíma ma to, čo sa deje v regióne.“
Anna je rodáčkou z Lehôtky, žije v nej celý život. Na tvári jej vidieť, že ho nemala ľahký. Pochovala muža, aj dve z piatich detí. „Jeden syn mi tak náhle zomrel. Vrátil sa z dovolenky a do týždňa bolo po ňom. Mal 34 rokov. O rok a pol na to mi 26-ročného syna zabili na diskotéke. Vo februári to bude už desať rokov,“ hovorí so smútkom v hlase. Na druhej strane jej robí radosť päť vnúčat a zatiaľ jediná pravnučka Lívia, ktorá sa u svojej prababky cíti ako doma. Aj dnes prišla s ocinom pomôcť pri pílení dreva. A aby prababku nenechala v „štichu“, spolu s ňou nám zapózovala pred redakčným fotoaparátom. A na čo Anna použije výhru? „Tuto, mojej bábike na vianočný darček,“ pritúli si drobča v náručí s tým, že mikulášske darčeky už pokúpené má.