enského bežeckého lyžovania i športu v našom regióne.
Narodil sa v rodine banského murára ako posledné, štrnáste dieťa. Detstvo nemal ľahké, keď mal 5 rokov, stratil otca. V jeho športových začiatkoch ho ako chlapca postretla futbalová lopta, lyže po prvý raz vyskúšal ako 10 - ročný a hneď v tú zimu na nich vyhral prvé preteky v živote.
Pretekár a reprezentatnt
Serióznejšie a cieľavedome sa začal venovať behu na lyžiach pomerne neskoro, až ako 22 - ročný, v roku 1954. O dva roky na to už bol najlepší na Slovensku a deviaty na československom šampionáte. Jedným z jeho prvých trénerov bol J. Terezčák z Vysokých Tatier. V rokoch 1957 - 1967 získal 9 titulov majstra Československa na tratiach 15 a 30 km, ten posledný v r. 1967 ako 35 - ročný v najťažšej disciplíne – 50 km. Vtedy aj ukončil aktívnu športovú činnosť. Jeho výkony ho „pasovali“ za najúspešnejšieho československého bežca šesťdesiatych rokov minulého storočia, dostal dôveru vo funkcii kapitána čs. reprezentačného družstva, bol mu udelený titul Zaslúžilý majster športu. Ako jediný predstaviteľ lyžovania v ČSSR reprezentoval na 8. Zimných olympijských hrách v americkom Squaw Valley v r. 1960, v behu na 15 km (36. miesto) a 30 km (30. miesto). Dva razy sa zúčastnil na majstrovstvách sveta. V r. 1962 v poľskom Zakopanom bežal 15 km (30.), 30 km (31.), štafetu 4 x 10 km (11.), v roku 1966 v nórskom Oslo 50 km (23.).
Venoval sa aj futbalu. Hrával divíziu za Kremnicu. Stál pri zrode futbalového mužstva TJ Inter Horná Ves, ako hrajúci tréner priviedol tím hneď v premiérovej sezóne 1968/1969 k prvenstvu a postupu z najnižšej súťaže – III. triedy do najvyššej okresnej súťaže. Svojou bežeckou vytrvalosťou bol v strede poľa motorom mužstva.
Tréner
Významná je jeho obdivuhodná, viac ako 50 - ročná trénerská dráha v Kremnici. Začala sa v roku 1954 v Športovej škole dorastu, bol vedúcim trénerom TSM, na výchove mladej lyžiarskej generácie sa podieľal ešte v poslednej sezóne 2005/2006. Priviedol svojich zverencov k titulom majstrov Slovenska i Československa, k nomináciám do reprezentačných výberov a na majstrovstvá sveta. Jeho trénerskými rukami prešli takí pretekári, ako neskoršia medailistka z MS a OH G. Svobodová-Sekajová, štvrtý z juniorských majstrovstiev sveta v štafetovom behu P. Korsch, M. Majliš, čs. juniorský reprezentant, majster Európy v letnom štafetovom biatlone, či olympijský víťaz v atletickej chôdzi Jozef Pribilinec. Mal ponuku viesť aj reprezentačné družstvo žien ČSSR, no ostal verný svojej Kremnici.
Funkcionár
Bohatou je jeho funkcionárska činnosť. Bol členom Ústredného federálneho výboru Československého zväzu lyžiarov v Prahe. V rokoch 1983 – 2002 stál na čele najprv Bežeckého úseku VZL SÚV ČSZTV, neskôr Slovenského lyžiarskeho zväzu (SLZ) a bol členom Predsedníctva SLZ i podpredsedom VZL SÚV ČSZTV. Na pretekoch pôsobil aj ako technický delegát BÚ SLZ, pracoval v organizačných výboroch významných pretekov, majstrovstiev ČSSR, SR, medzinárodného Bezroukovho memoriálu, viedol slovenskú výpravu na juniorských majstrovstvách sveta v klasickom lyžovaní. V lyžiarskom oddieli TJ Kremnica, neskôr ŠKL, ŠKL BS bol podpredsedom, v bývalej viacoddielovej TJ tiež sedel na stoličke podpredsedu. Zastával jeden z najdôležitejších postov organizačného výboru vytrvalostných masových pretekov Biela stopa SNP, 13 rokov bol jej riaditeľom. Pracoval aj v olympijskom hnutí, bol členom Etickej rady Slovenského olympijského výboru, členom Olympijského klubu v Banskej Bystrici. Za dlhoročnú činnosť v športe a výrazný prínos k rozvoju olympijského hnutia mu bolo udelené vyznamenanie Strieborné olympijské kruhy.
Rodina a súkromie
Celá Rudolfova rodina žila lyžovaním. S manželkou Ľudmilou (rod. Slosiarikovou), tiež pretekárkou a neskôr trénerkou, priviedli na bežky aj svoje dve deti, Martina a Evu, tiež úspešných pretekárov. Syn sa zúčastnil i ZOH ako servisman slovenskej bežeckej a biatlonovej reprezentácie, venoval sa trénerstvu v Kremnici i ako asistent reprezentačného trénera žien SR. Dcéra bola profesionálnou pracovníčkou SLZ, ako sekretárka pre klasické disciplíny.
Podstatnú časť svojho aktívneho pracovného života venoval práci v Rudných baniach v Kremnci, ako technik – strojár i vedúci pracovník. Angažoval sa vo veciach verejných, vykonával aj mandát poslanca mestského zastupiteľstva.
Rudolf Čillík stále činorodo žije bežeckým lyžovaním v Kremnici i na Slovensku. Je členom výboru Mestského klubu lyžiarov Kremnica, čestným predsedom BÚ SLZ. Prikladá ruku k dielu pri úpravách tratí a prestavbe lyžiarskeho bežeckého areálu na Skalke, veľmi mu záleží na tom, aby aj naďalej slúžil k rozvoju pretekárskeho lyžovania, potrebám lyžiarskej mlade, aby aj v budúcnosti bolo možné Kremnicu pokladať za slovenskú baštu behu na lyžiach.
Lyžiarski priaznivci, činovníci, pretekári, členovia MKL Kremnica mu želajú pri naplňaní jeho predstáv veľa zdaru, optmizmu a pevné zdravie!
