Slovensko potrebuje turistický priemysel

j Štiavnici s tímom ďalších spolupracovníkov podieľa na príprave Programu sociálneho a hospodárskeho rozvoja mesta. Z hľadiska cestovného ruchu, aj na rozvojovom programe banskoštiavnického regiónu. V tíme sú odborníci pôvodom z akadémie vied, ktorí majú know – how na plánovanie cieľavedomého rozvoja turizmu.

- Aký je váš reálny pohľad na cestovný ruch na Slovensku.
- Cestovný ruch na Slovensku má pre svoj rozvoj jednu zásadnú podmienku a tou je príprava produktov, ktoré majú medzinárodnú úroveň. Tieto produkty sú viazané na atraktivity. Keď máme atrakciu a vyrobíme k nej propagáciu v niekoľkojazyčných mutáciách, vyrobím k nej mapku a viem to ponúknuť návštevníkovi, ktorý získa obraz o tom, čo tu môže navštíviť. My sme Štiavnicu a jej okolie spracovali v zmysle marketingovej stratégie cestovného ruchu nadštandardne tak, aby sme návštevníka zdržali na dlhšiu dobu. Vypracovali sme pre neho program na 103 dní. Máme to na veľkej „plachte“, ktorá visí v niektorých štiavnických hoteloch a penziónoch a turisti si z tejto ponuky majú možnosť vybrať. Návštevník, ktorý do mesta príde na jeden – dva dni odrazu zistí, že nie je to len hore – dole mestom, ale možno tu uvidieť krásnu okolitú prírodu, technické a kultúrne pamiatky, zaujímavú architektúru, možno tu navštíviť kultúrne a športové podujatia a zaujímavé turistické trasy, ale aj ochutnať rôzne gurmánske špeciality. Teda, je tu ponuka celého spektra toho, čo mesto a blízke okolie môže poskytnúť. Ide o systémový prístup k návštevníkovi. Prihliadali sme aj na zimné obdobie a totálne mŕtvo a môžeme robiť produkt s medzinárodnými parametrami, ktorý je pomerne lacný. Kúpili sme snežný skúter a pripravujeme každý týždeň 40 km bežkárskych tratí. Záujem u návštevníkov o tieto trate je veľký a teraz ide už len o to, aby sa k nám pridali aj ďalší. Legislatívne je všetko v poriadku, na trate môže prísť niekoľko stoviek ľudí denne. Nedá sa z nich vybočiť, čiže neprichádzajú do úvahy žiadne škody na prírode.
- Štiavnický región má množstvo atrakcií, ktoré, ako ste spomínali, môžu pritiahnuť tisícky domácich a zahraničných návštevníkov. Aká je však realita ich príťažlivosti z hľadiska turizmu a cestovného ruchu?
- Štiavnický región má okolo 400 atrakcií, ktorými je jedinečný na Slovensku. Medzi nimi máme však len asi štyri až päť stacionárnych produktov CR medzinárodnej úrovne. Sú to múzeá so svojimi expozíciami, je to Geopark s vybudovanými trasami a sú to aj kultúrne podujatia ako napríklad Salamander, hudobné, divadelné festivaly, jarmoky, športové podujatia. Časom budú medzi ne patriť aj spomínané bežkárske trate, no treba doriešiť ich propagáciu, treba doriešiť mapky a orientačný systém, sprievodcovský materiál. A aj tu je potrebné, aby sa pridali ďalší podnikatelia a mesto. Zo súkromných peňazí sa to nedá ťahať ďalej.
Už asi v roku 1977 sme na požiadanie vlády vypracovali projekt, ktorý bol predložený Európskej iniciatíve. To je zastúpenie 16 štátov zo strednej Európy, ktoré sa stretáva pri Terste ... a schvaľuje projekty. Náš projekt prešiel po dvoch kolách hodnotenia a bol odporučený na financovanie Európskej banke pre obnovu a rozvoj. Projekt sa volal „Program rozvoja cestovného ruchu v okrese Banská Štiavnica“ a riešil investičný rozvoj. V tomto projekte sme riešili priemysel cestovného ruchu. Náš zámer dnes potvrdila Európska únia, ktorá doporučuje budovať centrá cestovného ruchu s celoročnou prevádzkou a s komplexným vybavením. To sa týka aj väčšiny našich slovenských lyžiarskych centier, ktoré tomuto zatiaľ nezodpovedajú. Projekt bol za sedemdesiat miliónov dolárov, no dnes je už ďaleko väčší. Je tu však jeden problém, že hoci sme komunikovali s Európskou bankou, projekt nám nikto nechcel zaplatiť. Aj napriek tomu sme ho dopracovali a dnes je to najlepšie pripravený projekt na Slovensku pre investičný rozvoj CR.
- V Štiavnici sa v súčasnosti polemizuje aj o tom, či je potrebné vybudovať luxusný päťhviezdičkový hotel s herňami, kasínami a podobne.
- Nikdy by som nekládol otázku, či je potrebný v Štiavnici takýto veľký a luxusný hotel, ktorého projekt rieši aj archeologické nálezisko a kultúrne pamiatky na miestach, kde má stáť a ktorý by bol súčasťou interiéru hotela, čo by prispelo k jeho atraktivite. Náš tím robil teraz aj hospodársko – sociálnu analýzu štiavnického obyvateľstva. Výsledok analýzy ukazuje, že asi 75 percent obyvateľov mesta je na úrovni dôstojnej chudoby. Objekty cestovného ruchu majú využiteľnosť ubytovacej kapacity 22 percent. Je to na úrovni živorenia, odumierania. Majitelia týchto zariadení majú problém prežiť celý rok. Sezóna končí v septembri a do novej turistickej sezóny strovia tie peniažky, ktoré cez leto zarobili. Je to dané aj tým, že návštevníci počas návštevy minú veľmi málo peňazí a čo je podstatné, Štiavnica má málo solventných návštevníkov. Treba tu teda zmeniť zásadný trend ubytovacích kapacít a vybudovať tu sieť štvor - päťhviezdičkových hotelov, aby sme do Štiavnice dostali aj bohatých ľudí, ktorí v obchodoch utŕžia o čosi viacej. Zásadne sa týmto zmení kúpyschopnosť návštevníkov. Preto treba v banskoštiavnickom regióne sieť luxusných hotelov. Bankári z Európskej únie nám rovno povedali: „Ak chcete stavať trojhviezdičkové hotely, na to vám peniaze nedáme.“ A bol tu aj ďalší argument, že jedine bohatí klienti dokážu priniesť a minúť tie peniaze, ktoré bude treba vrátiť. Poviem otvorene, že všetci tí, ktorí sú proti postaveniu spomínaného päťhviezdičkového hotela, sú buď romantici, alebo vôbec nevnímajú sociálno–ekonomickú situáciu v Štiavnici, ktorá nie je mesto, čo má zdravý náboj ekonomickej životaschopnosti, ale je to mesto – rezervácia, nie kultúrna, ale sociálna, ktorá stojí na pokraji rozvoja. Investície do CR prinášajú zvýšenie zamestnanosti, solventnosti, stabilizovanie mladých ľudí, znižujú migráciu za prácou do zahraničia a tvoria rozhodujúci prvok rozvoja. Banská Štiavnica má väčšiu dotáciu financií zo štátu, ako prinášajú dane do štátneho rozpočtu. Je to skoro dvojnásobok. Aj toto je znak ekonomickej depresie. Preto je tu veľa chudobných ľudí. Kto povie, že tu netreba solventnosť, je v podstate človek, ktorý nepozná situáciu v meste a nepatrí do tohto mesta. Takíto ľudia si zrejme neuvedomujú, že ohrozujú vlastnú existenciu. V týchto dňoch bol MsZ prijatý program hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja, ktorý ako dominantnú prioritu stanovil investičný rozvoj zvyšujúci zamestnanosť a solventnosť obyvateľstva.
- V Štiavnici, najmä počas „Kultúrneho leta“ , sa koná veľké množstvo kultúrno – spoločenských podujatí, na ktorých sa podieľajú nielen mnohé inštitúcie pôsobiace v meste, ale aj veľa dobrovoľníkov. Aký je prínos týchto podujatí pre návštevnosť mesta?
- Z našej analýzy návštevnosti banskoštiavnického regiónu vychádza, že počas letnej sezóny, cez slnečné víkendové dni, do regiónu denne prichádza 25 – 30 tisíc ľudí, ktorých priťahuje voda, príroda, turistika a rekreácia. Za kultúrou prichádza z celkového počtu asi 8 percent. Napríklad na medzinárodné podujatie Capalest, ktoré v meste trvá päť dní, príde na jedno podujatie asi dvesto ľudí. Príďte na Richňavské jazerá, alebo na Počúvadlianske či Kolpašské jazero a nájdete tam počas jedného dňa stovky, až tísíce návštevníkov. V prioritách CR je to tu trochu pomýlené. Obrovská váha pri propagácii sa dáva kultúrnym pamiatkam a pritom podstatnú návštevnosť (90 percent) priťahuje príroda a šport. Preto sa treba zamerať na citlivú výstavbu športových centier v prírode, ktoré tu majú perspektívu, vybaviť ich službami na medzinárodnej úrovni a začať organizovať medzinárodné športové podujatia a súťaže. Napr. na cyklistické podujatie Preteky okolo Slovenska príde okolo 350 ľudí, aj zo zahraničia, no niet ich kde ubytovať. Prídu aj fanúšikovia. A to sú len jedny preteky a trvajú dva dni. Aj tu je ten ťahák na rozvoj Štiavnice. Pokiaľ ide o jazerá, sú tu obrovské rezervy v službách, ich rozsahu a kvalite, v zabezpečení sociálnymi zariadeniami... Chýbajú tu produkty CR a na tie sa treba zamerať. Všetky projekty zamerané na produkty cestovného ruchu zo zdrojov EÚ budú mať „zelenú“ a toho sa treba chytiť. Túto možnosť je potrebné využiť na prípravu produktov a tým aj na akceleráciu CR v tomto regióne.