„Odoberala som ich, ale zrušila som predplatné. Strašne mi vadia tie veľké inzeráty. Je ich vo vašich novinách veľa, najmenej polovica je zamaľovaná veľkými inzerátmi,“ prezradila príčinu, pre ktorú zanevrela na naše noviny. Pani Eva si vraj najradšej v MY nalistovala spoločenskú rubriku. V nej by vraj prijala aj viac blahoželaní. Toto prianie však redakcia nevie ovplyvniť. Záleží výlučne na čitateľoch, či cez naše noviny zablahoželajú svojim blízkym. A tak päťstokorunáčka, ktorú sme plánovali darovať, zostala ešte chvíľu v našom vrecku. Druhý pokus nájsť majiteľa tejto hotovosti bol už úspešný. Pán Anton Vozár na našu obligátnu otázku, či má najnovšie číslo týždenníka MY síce odpovedal kladne, ale v očiach mu svietili otázniky. Zrejme noviny, ktoré má predplatené, veľmi pozorne nečíta, keďže nevedel o našej súťaži. „Pozornejšie ich číta moja manželka,“ potvrdil našu domnienku. Tiež sme sa dozvedeli, že MY má rodina Vozárovcov predplatené približne dva alebo tri roky. „Vaše noviny sú celkom dobré. Dozviem sa všetko, čo sa deje v tomto regióne. Kritizovať nemám čo. Škoda, že manželka nie je doma,“ pochválil nás a zároveň si povzdychol pán Anton. Päťstovku už držal v ruke a tak sme ho trochu podpichli, či ju náhodou nechce pred svojou polovičkou zatajiť a kúpiť jej za ňu vianočný darček. „To určite nie. Ani by to nešlo. Veď aha, polovica dediny vidí, že ste mi ju dali,“ kontruje. A čo teda urobí s päťstovkou? „Miniem ju na vianočné darčeky,“ dodal. Pre koho budú, sme sa už nedozvedeli.
Kde sa vyberieme tento týždeň hľadať posledného výhercu päťstokorunáčky v tomto roku, to ešte nevieme. Možno to budete práve vy, koho oslovíme, alebo komu zazvoníme pri dverách. Preto nezabudnite si kúpiť týždenník MY.