má dnes viac ako 3800 členov, ale aj stanoviska mesta Kremnica, Žiaru nad Hronom a VÚC Banská Bystrica, ktoré odmietajú kyanidové lúhovanie v banskom priemysle,” uviedla na pondelňajšej tlačovej besede novozvolená primátorka Kremnice Zuzana Balážová.
Argumenty občianskeho združenia spočívajú predovšetkým na štyroch hlavných bodoch: kyanidy sú zvlášť nebezpečné jedy, v banskom priemysle sa používajú vo výnimočne veľkých množstvách, pričom podľa zámeru by to v Kremnici boli až tri tony denne a riziko pri ich používaní je obzvlášť vysoké - časté ekologické havárie aj vo vyspelých krajinách v nedávnej minulosti (Španielsko - 1998, Švédsko - 2000, Česká republika - 2006). Kyanidové lúhovanie takisto odporuje princípom trvalo udržateľného rozvoja zapracovaných v Národnej stratégii. Táto ťažba by pre Slovensko nebola výhodná ani z ekonomického hľadiska, „Kremnica má osempercentnú nezamestnanosť, a baníci sú už buď na dôchodku, alebo vymreli,” dodal predstaviteľ OZ Kremnica nad zlato Ľuboš Kürthy.
Ak by sa ťažba zlata v Kremnici realizovala plánovaným spôsobom, vznikla by odpadová skládka o objeme až 20 miliónov ton, niekoľkonásobne väčšia ako je skládka odpadu z hlinikárne v Žiari nad Hronom.
O ťažbu prejavila záujem kanadská spoločnosť Tournigan Gold Corporation a prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Kremnica Gold, a.s., plánuje jej obnovenie.
