K najznámejším štiavnickým pernikárom patril v 19. storočí Juraj Gerzso, ktorému dala múza slovenskej poézie Marína Pischlová prednosť pred Andrejom Sládkovičom. Milovníci perníkov a medovníkov dodnes tvrdia, že ju neopakovateľná vôňa tohto výročného pečiva oslovila viac ako sladké verše.
Helenu Schneiderovú z blízkej Banskej Belej zaujalo štiavnické pernikárstvo už pred rokmi. Začínala drobnými pokusmi a svojej vášni naplno prepadla po tom, čo manžel kúpil dve včelie rodiny.
„Približne v tom čase som sa dostala aj k brožúre, ktorá približuje tradície štiavnického pernikárstva. Začala som sa o to zaujímať viac, stále som niečo pridávala, pokúšala som sa zdokonaliť zdobenie, ale aj receptúru perníkov,“ dodáva. Dnes už má na perníky vlastný recept, ktorý nikdy netajila. Bola by najradšej, keby mal v tradícii kto pokračovať. Tvrdí, že na cesto a zdobenie treba mať dostatok času, lebo medovník sa neuspokojí s rýchlou prácou. Priznáva, že niekedy ju po polhodinovom ručnom miesení ruka bolí, ale s medovníkom sa treba pomaznať.
„Medovníky zdobím s pomocou celofánových kornútkov. Je dôležité, aby mala bielková zmes správnu hustotu, inak sa rozteká,“ dodáva pani Schneiderová. Problémom je v posledných rokoch kvalitný práškový cukor. „Niekedy si ho dám doviesť až z Čiech. Cukor na našom trhu akoby zmenil v posledných rokoch konzistenciu a ani po preosiatí to nie je lepšie. Pritom kvalitná zmes je alfou a omegou zdobenia,“ dodáva medovnikárka. Hoci tvrdí, že pri zdobení ju už ruka neposlúcha tak ako v minulosti, výsledkom je jemná kresba, ktorá dáva medovníkom neopakovateľnú podobu.
Rovnaký význam ako zdobeniu však pripisuje aj správnemu vypracovaniu cesta a pečeniu. „Cesto musí byť hlavne precízne vymiesené. Ja ho miesim poctivo pol hodiny. Robím to vždy až na druhý deň, najprv by mala zmes 24 hodín postáť,“ dodáva.
Ak budú medovníky určené napríklad na výzdobu stromčekov, môže odpočívať aj tri – štyri dni. Vtedy však musí byť cesto uložené v uzavretej miske, aby jeho okraje neobschli. „Výsledkom je to, že potom je vláčne a hladké. Ako jemná pokožka,“ dodáva.
Ako sa pohrať s medovníkom
Pani Schneiderová ponúka aj návod ako na to, aby sme mali na Vianoce naozaj medovníčky s vynikajúcou chuťou. Na jednu dávku treba kilogram hladkej múky, do ktorej sa pridajú 3 lyžičky sódy bikarbóny a 5 lyžičiek korenín (klinčeky, aníz, badián, celá škorica). Najchutnejšie perníky sú, ak je korenie čerstvo pomleté. Potom treba rozšľahať päť celých vajec a spojiť ich so zmesou. V horúcom kúpeli rozmiešať 200 g medu, 150 g palmarinu a 2 polievkové lyžice liehu. Spojiť so zvyšnou zmesou a cesto spracovať rukou. Miesi sa na druhý deň, aspoň pol hodiny. Vykrajovať tvary treba veľmi opatrne, aby sa nedeformovali. Rozšľahaným vajíčkom by sme ich mali potierať radšej po pečení, ako pred ním. Aj so zdobením treba počkať.
„Nezdobím ich čerstvé, ale až po troch – štyroch dňoch. Inak sa môže stať, že medovník popri poleve praská,“ hovorí medovnikárka.
Vo vianočnom období sa najviac pečú hviezdičky, stromčeky, maľované domčeky, či zvončeky a prasiatka. V čase Vianoc prinášajú do domov nielen typickú vianočnú vôňu, ale zavesené na stromčeku môžu najkrajším sviatkom vdýchnuť neopakovateľnú atmosféru starých štiavnických uličiek.