šťaľou, či fujarou, rozdáva dobrú náladu na mnohých podujatiach. MY sme sa s ním však stretli z trochu iného dôvodu. Dušan Droppa sa totiž pred dvanástimi rokmi podujal na výrobu vlastných píšťal a fujár. A tejto zaujímavej a dnes už takmer zabudnutej práci sa venuje stále.
„Syn má podobne ako ja veľmi blízko k folklóru a pred rokmi skúsil vyrábať píšťaly. Ten nápad zaujal aj mňa a skúsil som to tiež,“ spomína na svoje začiatky v tomto remesle.
Najskôr načrel do literatúry a v nej hľadal základné princípy postupov pri výrobe starých hudobných nástrojov. Navštívil aj pánov Homolu a Srnku z nášho regiónu, ktorí už mali s touto výrobou skúsenosti a zašiel aj do Očovej k Dušanovi Holíkovi. Veľa vidieť a dozvedieť sa mu umožnili návštevy folklórnych slávností v Detve, Podhorí a Terchovej.
Prvé pokusy s výrobou postupne vystriedala nadobudnutá zručnosť, skúsenosť a cit. A tak svoje píšťaľky a fujary predstavil na okresných výstavách poriadaných Pohronským osvetovým strediskom v Žiari, v Novej Bani a v Podhorí. Ba čo viac, výsledok jeho trpezlivej práce mohli vidieť aj návštevníci celoslovenskej výstavy ľudovej umeleckej tvorby v Ružomberku. Dnes jeho zbierku tvorí niekoľko desiatok týchto vlastnoručne vyrobených nástrojov. „Vyrábam ich najmä pre vlastné potešenie,“ hovorí a prezerá si svoje výrobky, „ale niektoré kúsky som už aj daroval priateľom.“
Takmer všetky píšťaly a fujary vyrobil z bazového dreva. To musí odpíliť v zime, keď nemá miazgu. Potom ho nechá úplne vysušiť jeden rok a vtedy je súce na ďalšie spracovanie. Vnútorný otvor nástroja robí špeciálne upravenými nebožiecmi, ornamenty vyryje na to prispôsobeným nožom, neskôr ich napustí kyselinou a potom celý nástroj napustí fermežou alebo iným olejom a na záver nalakuje. Pretože Dušan nemá od špásu ďaleko, vyrobil si aj niekoľko palíc, ktoré používa na prechádzkach v prírode. Ale nie su to obyčajné palice, ale také, na ktorých môže aj zahrať. Pretože tóny píšťaly alebo fujary najkrajšie znejú v hore, mnohí hubári, či turisti sa určite v lesoch v okolí Starej Kremničky nestačili diviť. To majster skúšal svoje výrobky a každý, kto počul tie krásne tóny, určite neoľutoval.
„Keď niekto chce odomňa na pamiatku píšťalu alebo fujaru, poviem mu – Prídi do roka a do dňa!, jej výroba trvá pomerne dlho, pretože každý pracovný úkon si vyžaduje svoj čas. A popri ostatných povinnostiach sa potom takáto výroba predĺži na pol roka, ba aj na celý rok,“ hovorí o čase potrebnom na výrobu. Ale o čo výroba fujary trvá dlhšie, o to krajší má potom hlas. Hlas, ktorý spieva o našich koreňoch, o tých, ktorí tu žili dávno pred nami a ktorí nám zanechali dedičstvo výroby týchto krásnych nástrojov. Je dobre, že aj v dnešnom svete majú pokračovateľov, že toto umenie nevymiera.
