Ani intenzívne pátranie horských záchranárov neprinieslo žiadny výsledok. Po dievčati, či aspoň jej telesných pozostatkoch, stále nie je ani stopy. Hoci nádej, že žije na neznámom mieste, je veľmi malá, v detskom domove veria v zázrak. Každý dúfa, že sa mohla zatúlať do niektorej z rómskych osád, kde ju prichýlili.
V špeciálnej základnej škole pre sluchovo postihnutých, ktorú dievča navštevovalo, ostávajú jej lavica a stolička stále prázdne. „Neobsadíme ich nikým iným, kým nebudeme mať o Blaženke nejaké informácie,“ hovorí riaditeľka základnej školy Jana Janošková.
Dodáva, že hlavne vo vianočnom a predvianočnom čase na dievča intenzívne mysleli. Všetci by ju chceli mať opäť medzi sebou a tejto myšlienke patril aj prelom starého a nového roka.
„Spomíname si hlavne na to, ako intenzívne vedela prežívať obdobie Vianoc. Svoje pocity síce nevedela vyjadriť tak ako zdravé dieťa, ale ukrývala ich do kresieb,“ hovorí Jana Janošková. S kresbami postihnuté dievča bodovalo aj na celoslovenských súťažiach, niektoré sa stali námetmi pre vianočné pohľadnice a novoročenky. Prvý článok o Blaženke uverejnil denník SME pred niekoľkými rokmi. V tom čase vyhrala celoslovenskú výtvarnú súťaž a po prvýkrát cestovala do Bratislavy. Bolo to pár mesiacov po jej prvom zmiznutí v horách. Vtedy však malo jej stratenie šťastnejší scenár. Po dlhom nočnom blúdení horskými hrebeňmi Kremnických vrchov ju nakoniec našli vysilenú lesní robotníci. „Teraz je to už päť mesiacov a z toho máme obavy. Vôbec si však nechceme pripustiť, že by už nemusela byť medzi živými,“ dodáva riaditeľka školy. Všetky Blaženine kresby si škola naďalej opatruje ako veľkú cennosť. Každý rok chcú prostredníctvom nich želať ľuďom šťastie a pokoj počas najkrajších sviatkov v roku. Veria, že to isté ešte čaká aj ich spolužiačku. Hoci Blažena vyrastala ako sirota žijúcich rodičov, ktorí o ňu nikdy nejavili záujem, mala mnoho priateľov. Po prvom článku ju pravidelne začala navštevovať rodina z Bratislavy. „Hoci bola mentálne na úrovni malého dieťaťa, mala veľmi bohatý vnútorný svet. Len mu bolo treba rozumieť. Keď svojich priateľov z Bratislavy zazrela, hneď sa jej rozžiarili očká. Vedela sa z ich návštevy nepredstaviteľne tešiť,“ dodáva riaditeľka. Každý verí, že tiché novoročné želanie si nájde svojho adresáta.
