Článok pokračuje pod video reklamou
veku podarilo napĺňať svoje primárne potreby od čias Neolitu až po súčasnosť. Každý diel začína Ronald vo svojom vlastnom dome, aby mohol demonštrovať, aké množstvo techniky každodenne využívame bez toho, aby sme o tom premýšlali. Cestuje po celej Európe a rozpráva divákom príbehy, ako tie isté potreby, aké máme my dnes, napĺňali naši predkovia úplne inými spôsobmi. Prechádza od dávnej minulosti cez súčasnosť až do budúcnosti – v každej časti nám ukáže, ako by mohla vyzerať technika zajtrajška. Hovorí o elektronickom papieri, virtuálnych oknách, interaktívnych pneumatikách či domoch, ktoré regulujú svoje kúrenie. Možno toto všetko už bude samozrejmosťou pre budúce generácie…
Bádanie zaviedlo Ronalda aj na Slovensko, do mincovne v Kremnici. S razidlom, kladivom, čistou mincou a trochou sily predviedol, ako sa vyrábali prvé mince. Následne nám zase ukázal, ako sa razia moderné mince, od počiatočného návrhu až po ich razenie rýchlosťou 700 mincí za minútu.
- Prečo ste sa rozhodli pátrať po pôvode vecí dennodennej spotreby?
- Myslím si, že najlepšie nápady vychádzajú z jednoduchosti. Veci, s ktorými sa každý deň stretávame, ktoré používame. Svetlo, elektrina, dopravné prostriedky – to sú pre mňa najzaujímavejšie podnety. Som dokumentarista, rád rozprávam príbehy vecí z iných uhlov pohľadu. Vždy je tam nejaký príbeh. Keď si vezmete teplo, prvá idea ohľadom jeho udržania pochádza z dôb Flinstonovcov. V dnešnej dobe iba otočíme gombíkom a už máme teplo. Hlavným dôvodom natáčania tohto dokumentu bolo pozrieť sa na podstatu vecí, ktoré už vnímame ako samozrejmé, no v skutočnosti sú také výnimočné.
- Prečo ste si v časti venovanej peniazom vybrali pre natáčanie práve mincovňu v Kremnici?
- Samozrejme, že sme mohli ísť točiť do Londýna alebo do Holandska, no tieto miesta sú veľmi nápadné a viditeľné. V našich dokumentoch sa snažíme prejsť celú Európu a objaviť aj menej známe miesta Európy. Podľa mňa Slovensko potrebuje viac pozornosti a myslím, že aj Slováci si radi pozrú dokumenty o vlastnej krajine. A navyše ľudia v Kremnici náš nápad privítali, boli úžasne pohostinní, nebol žiadny problém dostať sa priamo do mincovne.
- Koľko trvá natáčanie jednej epizódy?
- Cestovali sme s malým štábom. Boli sme piati – ja ako moderátor, kameraman, zvukár, režisér a prieskumník cestujúci naprieč Európou. Náš kameraman šoféroval nákladiak s technikou a ostatní sme cestovali letecky. Nemáme veľa času na pobyt na jednom mieste, preto nestíhame veci, ktoré by sme chceli. Filmovanie jednej epizódy trvá 3 alebo 4 dni, čo je absolútne minimum. Hneď sa ponáhľame na iné miesto. Je ťažké pobudnúť na mieste, rozhliadnuť sa tam, postretávať sa s ľuďmi, keď nato máte jeden dva dni.
- Čiže žijete veľmi hektickým životom?
- Keď natáčame, musí byť náš život hektický. Vždy musíme postupovať podľa cestovného plánu, časového harmonogramu. To je realita ľudí, ktorí vykonávajú túto profesiu. Niekedy sa sám divím, ako to vôbec funguje (smiech).
- Koľko dní v roku strávite na cestách?
- Spýtajte sa mojej ženy a detí (smiech). Štyri až päť mesiacov v roku som mimo domova. Nie je to iba natáčaním, tiež sa pripravujem v Londýne, no samotné natáčanie trvá tak 3 mesiace. Okrem moderovania pôsobím aj ako herec v rodnom Holandsku.
- Koľko trvalo natáčanie celého programu „Nachádzanie histórie“?
- Natočiť celý program nám trvalo 3 mesiace. Samotná časť venovaná peniazom a kremnickej mincovni sa pripravovala 2 až 3 dni.
- Čo bolo pre vás najsilnejším momentom počas natáčania?
- Najohromujúcejším zážitkom bolo uvedomenie si, ako sa hmota stáva platidlom. V jednom momente som držal v ruke mince – iba čistý materiál, bez vyobrazenia, bez hodnoty. A potom bol na ne vyrazený vzor a už to bolo cenné, malo to hodnotu. Najprv mala minca iba hodnotu použitého materiálu – zlata či striebra, no potom jej bola prisúdená iná hodnota a minca sa stala všeobecne použiteľným platidlom. To bolo fascinujúce.
- Mali ste čas počas natáčania si pozrieť aj mesto? Predsa len v Kremnici je kus histórie...
- Býval som v kremnickom hoteli a bohužiaľ, pamätám si len cestu z hotela do mincovne a späť. Aj o tomto je filmovanie.
- Koľko hodín denne ste strávili natáčaním?
- Priemerne to bolo takých 12 – 20 hodín. Je to ťažká práca, ale milujem ju. Viem si predstaviť aj obtiažnejšie a náročnejšie povolania, ako je to moje. Rád cestujem, stretávam sa s novými ľuďmi, objavujem zaujímavé veci. Nikdy by som sa nedostal do kremnickej mincovne, keby sme netočili tento dokument. Cítim sa poctený, že som mal tú možnosť tam byť a zažiť to.
- Ako dlho ste už dokumentaristom?
- Konkrétne tento typ práce robím už vyše 2,5 roka. Predtým som pracoval na dokumente Priemyselná revolúcia. V prvom rade som však stále holandským hercom.
- Boli ste vždy taký dychtivý po poznávaní a objavovaní?
- Vždy ma zaujímali príbehy, začínal som ako novinár. Najviac zo všetkého ma zaujíma kultúra a história. Lebo to, kým sme dnes, vychádza z minulosti a kultúra je o ľuďoch. Rád rozprávam príbehy, ktoré sú kombináciou týchto dvoch faktorov.
- Ktorá profesia vás baví viac: dokumentarista alebo herec?
- Oboje. Myslím si, že dobré herectvo je postavené na dobrých príbehoch.
- Chystáte sa ešte niekedy navštíviť Slovensko?
Keď sme cestovali do Kremnice, uvedomil som si, aká nádherná je vaša krajina. Nádherné hory, prostredie. Vychutnal som si každú minútu. Ak budem mať ešte niekedy túto možnosť, veľmi rád ju využijem.
