slová na pešej zóne v Leviciach. Priznám sa, keď som išla v predvečer Silvestra na premiéru, nevedela som si predstaviť, o čom to celé bude a či ma dokáže divadelné predstavenie jediného herca zaujať aspoň na pol hodinu. Zatiaľ som mala možnosť vidieť naživo monodrámu na vystúpení známej slovenskej herečky Milky Zimkovej v Tekovskom múzeu na jeseň minulého roku. Očarilo ma jej umenie hrať v priebehu niekoľkých minút rôzne postavy tak, že som ich priam videla a počula. Po takom zážitku som už bola veľmi zvedavá na premiérové predstavenie - veď už som mala s čím porovnávať. Mám však skúsenosť, že v „divadelníckej“ kaviarničke ponúkajú „fajnšmekrom“ kvalitný program. Ani tentoraz som sa nesklamala. Celú hodinu a päť minút držal v pozornosti
a zabával publikum svojich rovesníkov mladý herec Peter Oszlík. Tento sympatický rodák zo Svodína, ktorý vlani skončil štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, natrvalo zakotvil
v hereckom kolektíve Divadla A. Bagara v Nitre. Hru režíroval mladý adept režisérstva Pavol Graus, ktorého Levičania mohli vidieť aj ako herca pred tromi rokmi v divadelnej hre Antigona, ktorú naštudovalo divadlo Pôtoň.
Pavol Oszlík bravúrne zvládol náročný text súčasného ruského autora Jevgenija Griškovca. Úžasne dokázal tlmočiť pocity konkrétneho človeka, aké prežíva pri nečakaných zmenách v prijatom stereotype svojho života. Človeka, ktorý chápe a rozoznáva rozdiely vo vonkajšej propagande a skutočných tragických udalostiach ľudí i ľudstva. Človeka, ktorý túži uskutočniť svoje mladícke sny, napríklad vteliť sa do svetoznámeho speváka, hoci vôbec nevie spievať. Tých tematických rovín bolo v monodráme Práve teraz! viac, niektoré rozosmiali
a niektoré nútili zamyslieť sa. Umenie jedného herca je veľmi náročné, herec Peter Oszlík a režisér Paľo Graus ho zvládli, obecenstvo nešetrilo potleskom. Katarína Holbová
