Vyhral stotisíc pre detský domov, desaťtisíc pre seba

kom veku. „Pôvodne tu žilo dvadsať detí, pre ne nám postačoval tento dom,“ ukazuje na pôvodnú budovu riaditeľka detského domova Marta Tomaškovičová. „Kvôli novým obyvateľom sme museli prikúpiť ďalšie dva. Jeden je na jednom konci Novej Bane, druhý na opačnom. Do nových domov sme presťahovali pôvodných obyvateľov, kým tu zostali žiť nové deti aj noví vychovávatelia.“ Ako ďalej hovorí, celé to bolo veľmi náročné. Pre deti z Cerova to znamenalo pretrhnutie všetkých vzťahov. Ich vychovávatelia totiž s nimi do Novej Bane neprešli. Teraz vraj skúšajú, čo sa dá u koho dosiahnuť. „Viac ľudí, viac detí, viac problémov,“ stručne zhrnie súčasnú situáciu v detskom domove jeho riaditeľka, ktorú trápi, že pred jej odchodom do dôchodku sa to akosi všetko začína kaziť.
Ale vráťme sa k malému Ferkovi, kvôli ktorému sme novobanský domov navštívili. Ako jeden z mnohých obyvateľov detských domovov na Slovensku sa zapojil do výtvarnej súťaže, ktorú vyhlásila spoločnosť priateľov detí detských domovov Úsmev ako dar v spolupráci s firmou Deloitte. Úlohou detí bolo nakresliť obrázok na tému Očarujúce Vianoce. Keďže Ferko navštevuje aj základnú školu umenia, svoj obrázok tvoril práve počas umeleckých hodín. Určite mu ani vo sne nenapadlo, že by mohol zvíťaziť. A presne to sa stalo.
„Jeho kresbu vybrali zo 160 prác a stala sa námetom na vianočnú pohľadnicu. V dvojtisícovom náklade išla do celého sveta,“ hrdo hovorí riaditeľka, ktorá sa úprimne teší z Ferkovho úspechu. „Podľa súťažných podmienok vyhral pre detský domov stotisíc korún a pre seba desaťtisíc od firmy Deloitte. Navrhla som, aby stotisíc dali jemu a desaťtisíc nám s tým, že peniaze by sme mu dali na vkladnú knižku viazanú na dovŕšenie plnoletosti. V súčasnosti vyhlasovateľ súťaže overuje u právnikov, či je táto zmena možná,“ prekvapila nás riaditeľka. Vzápätí dodala, že na túto myšlienku ju vlastne priviedla vlastná dcéra, keď jej z mosta do prosta povedala: „Mami, prosím ťa, vy zoberiete stotisíc, rozfckáte ich len tak... jemu by sa viac zišli.“ S tým riaditeľka mohla len súhlasiť. „Keď Ferko dosiahne vek odchodu z domova, bude sa potrebovať niekde zaradiť, ubytovať. S tým mávajú deti z domovov obrovské problémy. Väčšinou sa nemajú kde vrátiť...,“ poukazuje na holú realitu. Stotisíc by mu určite vstup do života uľahčilo.
Ferko žil v cerovskom domove od svojich dvoch rokov. Na matku, ktorej by mal v tomto roku skončiť výkon trestu si nepamätá, no napriek tomu k nej prechováva odmietavý postoj. Na druhej strane, už niekoľko rokov ho navštevujú, aj si ho na sviatky brávajú domov, manželia z okresu Zvolen. „Majú naňho pozitívny vplyv, pre Ferka by bolo najlepšie, keby si ho vzali do pestúnskej starostlivosti,“ myslí si riaditeľka, ktorá sa najviac obáva toho, že chlapček sa dá veľmi ľahko ovplyvniť staršími huncútmi. Dokonca už aj Ferkova učiteľka avizovala, že sa s ním niečo deje...
A čo spraví vedenie domova s nečakaným objemom peňazí? „Ak by sa všetko podarilo a domov by dostal desaťtisíc korún, tie ľahko minieme. Určite ich použijeme na voľnočasové aktivity detí,“ vysvetlila riaditeľka.