odnes ho vyhľadávajú ľudia s rôznymi neduhmi a chorobami. Pri liečbe využíva nielen staré osvedčené recepty, ale autorom mnohých bylinných zmesí je on sám. „Nehrám sa na zázračného liečiteľa, lebo každá choroba patrí do rúk lekára – špecialistu. Keď mu ten stanoví diagnózu a nasadí liečbu, ja sa ju snažím svojimi zmesami podporiť,“ hovorí Gejza Sámel. Liečba bylinkami sa mu osvedčila aj u závažných ochorení. „Mám priateľa, ktorý trpí rakovinou lymfatických uzlín. Podstúpil liečbu a ja som sa mu zas snažil pomôcť zmesou bylín, ktoré podporujú imunitu. Tá je alfou a omegou pri takýchto ochoreniach,“ hovorí. Priateľ sa cíti aj po rokoch veľmi dobre a pán Sámel je presvedčený, že mu k tomu výraznou mierou pomohla aj bylinná zmes. On sám pije rôzne zmesi pravidelne. „Vždy sa smejem, že ak sa Vilma Jamnická dožila stovky, ja sa musím vďaka mojim zmesiam dožiť aspoň sto piatich,“ tvrdí.
Zloženie jednotlivých zmesí skúša vždy dlhší čas a striktne dodržiava všetky zásady správneho zberu, sušenia a skladovania rastlín. Mnohé zbiera v prírode, veľkú časť liečivých bylín však pestuje aj vo svojej rozľahlej záhrade. „V minulosti bol zber liečivých rastlín zložitejší, lebo sa vo veľkej miere používali chemické postreky z lietadiel. Dnes už je to výrazne lepšie. Napriek tomu by mal dobrý bylinkár vedieť, kde sú rastliny najčistejšie. Malo by to byť ďalej od rušných ciest, prípadne obydlí. Gejza Sámel je aj zástancom jánskej tradície zbierania bylín. Naši predkovia boli presvedčení, že liečivé byliny nazbierané v období svätého Jána (24. júna), ukrývajú v sebe nielen veľkú liečivú silu, ale aj magickú moc. „Prirodzene, spájalo sa to s jánskymi zvykmi. Ján bol počas letného slnovratu rovnako magický deň ako v zime Lucia. Aj preto ľudia pripisovali v tom období rastlinám magickú moc. Ja to vidím skôr v reálnej rovine. Rastliny, ktoré v tom čase kvitnú, v sebe naozaj koncentrujú veľkú prírodnú silu. Sú zväčša na začiatku kvitnutia a plné sily. Potom už nastupuje leto, teplá a často suchá. To ich môže pripraviť o vnútornú liečivú silu,“ dodáva.
Tento bylinkár odporúča niekoľko zásad pre zber rastlín. Viacerí z nás to totiž podcenia a doma majú potom uskladnenú v podstate iba slamu bez akýchkoľvek liečebných účinkov. Okrem toho, že bylinky a ich liečivé účinky by sme mali pred zberom stopercentne poznať, s ich kombináciou je lepšie neexperimentovať. Treba sa radšej držať zmesí, ktoré už preverili odborníci. Niektoré rastliny totiž môžu proti sebe pôsobiť a skôr si nimi ublížime, ako sa vyliečime. Zber musí byť z čistého prostredia a nikdy netreba sušiť rastliny na slnku. Najlepšie sú kryté terasy, prípadne povaly, ktoré sú dobre vetrané. Ani väčšie rastliny pri sušení nestriháme, lebo niektoré cenné zložky by mohli z byliek vytiecť. Radšej ich vcelku zavesíme dolu kvetmi na mieste, kde nesadá prach. Usušené rastliny je najlepšie skladovať vo vzdušných škatuliach, pohároch, prípadne v ľanových vreckách. Na konci zimy, kedy sa pomaly začína hlásiť jarná únava, odporúča čaje, ktoré posilňujú imunitný systém a pomáhajú pri chorobách z prechladnutia. Takýto čaj si možno namiešať z podbeľu liečivého, prasličky roľnej, repíka lekárskeho a materinej dúšky. Na zápal obličiek je zas výborná zmes z hluchavky bielej a žltej, kysličky obyčajnej, či sedací kúpeľ z prasličky. „Čaje by sa mali piť zásadne bez cukru, lebo ten je schopný do seba vstrebať všetky účinné látky. Ak predsa len máte radi sladký čaj, nahraďte cukor medom,“ dodáva bylinkár.
