i Kremnici, cieľom v Laskomerskom.
Na 51 km sa vydalo 421 mužov, priamych účastníkov bolo 52. Zvíťazil československý reprezentant Ján Michalko z ČH (dnes ŠKP) Štrbské Pleso, účastník ZOH v Sappore 1972. Najrýchlejší z účastníkov SNP bol Ján Krasuľa z TJ Vysoké Tatry. V 2. ročníku pridali do programu podujatia aj kategóriu žien na 23,7 km. Zvíťazila reprezentantka ČSSR Anna Pasiarová z ČH Štrbské Pleso, šiesta z majstrovstiev sveta. Štartovalo vtedy 50 žien.
V 4. ročníku v roku 1977 po prvý raz štartovali juniori, juniorky a dorast v kategóriách SZM, v ďalšom roku pretekalo aj žiactvo (PO SZM) v Malej Bielej stope. O niekoľko rokov neskôr mohli odštartovať muži a ženy aj na polovičnú trať.
Počet účastníkov postupne narastal. V 14. ročníku v roku 1987 sa vydalo na najdlhšiu vzdialenosť 4 177 lyžiarov, spolu so ženami, účastníkmi SNP, dorastencami a žiakmi ich bolo 6 015. To sú doterajšie účastnícke rekordy. Po roku 1989 a zmene spoločenských a politických pomerov u nás začali počty výrazne klesať. Kým ešte v roku 1989 štartovalo 5 266 účastníkov, v roku 1991 už len 1 262. Doterajších 32 (raz sa podujatie zrušilo) uskutočnených ročníkov sa vo všetkých kategóriách zúčastnilo viac ako 80 000 pretekárov a pretekárok.
Počas 33 - ročnej histórie sa len jediný raz podujatie neuskutočnilo z dôvodu nedostatku snehu, a to v r. 1990 - 17. ročník. Pritom bol aj ročník, ktorý bol posunutý o dva týždne, organizátori boli mnohokrát ťažko skúšaní prírodou a poveternostnými podmienkami, museli meniť pôvodne stanovenú trať, jej dĺžku i miesta štartu a cieľa.
Najdlhšia trať mala v histórii rôzne podoby. Najčastejšie mala štart na Krahuliach, pod Krahulským štítom a cieľ v Banskej Bystrici (pri plážovom kúpalisku, pri štadióne na Štiavničkách) alebo v Králikoch (na lyžiarskom bežeckom štadióne). Boli aj ročníky so štartom na Krahuliach a cieľom na Skalke, so štartom a cieľom na Skalke, so štartom na Skalke a cieľom v Králikoch. Cieľ bol i v Kordíkoch pri Banskej Bystrici. V rokoch 2003, 2004 sa bežalo po trase Krahule – Krahule, so štartom v lokalite Pod čerešňou, už bez situovania trasy na banskobystrickú stranu. Od času, keď vstúpila do bežeckého lyžovania tzv. voľná technika (koručuľovanie, skejt), bola v programe BS hlavne táto, menejkrát klasická technika, naposledy v roku 2004.
Od 31. ročníka v roku 2004 vypadlo z názvu SNP. Vedenie Worldloppetu – svetového zoskupenia najprestížnejších diaľkových lyžiarskych behov i český športový marketingový partner, snažiaci sa dotiahnuť našu Bielu stopu do Worldloppetu, tak ako sa mu to podarilo s Jizerskou päťdesiatkou v ČR, odporučili organizátorom podobných behov, aby vypustili z názvov všetko to, čo má politický, či vojnový podtón.
Jedným z hlavných inicátorov vzniku BS bol Kremničan Ľudovít Fusko. Ako aktívny špičkový slovenský pretekár sa zúčastnil v r. 1971 najmasovejšieho, najznámejšieho a najdlhšieho lyžiarskeho maratónu na svete – populárneho Vasovho behu vo Švédsku. Bol tam jediným Stredoslovákom v 10 - tisícovom štartovnom poli. Po návrate zo severu ho neustále prenasledovala myšlienka usporiadať podobné podujatie aj na Slovensku... V roku 1974, keď uplynulo 30 rokov od SNP, sa jeho sen naplnil. Dnes už nežijúci Fusko sa stal prvým riaditeľom podujatia. Prvým predsedom Centrálneho organizačného výboru, zasteršujúceho organizačné výbory v Banskej Bystrici a Kremnici, bol Ernest Caban. Kremnický OV viedol Jozef Hric. Na poste predsedu COV sa ďalej vystriedali Ján Mesiarik, Igor Horváth, od roku 2005 je ním Vladimír Kostík. V pozíci riaditeľa pretekov sa po Fuskovi objavili Dalibor Cisár, Rudolf Čillík, Ján Rusnák, v roku 2005 to bol Jozef Greguš, vlani ho nahradil Peter Ďurčo.
Obrovská, snáď najvýraznejšia zmena v organizácii podujatia nastala v roku 2005, keď sa dovtedy partnerské, spolupracujúce organizačné výbory dvoch miest, Kremnice a Banskej Bystrice, rozišli. Kremnickí organizátori si od tohto kroku sľubovali vyššiu kvalitu a úroveň pretekov. Prevratná zmena sa týkala aj bežeckej trasy. Trať i cieľ je odvtedy na Skalke, 48 - kilometrová trať sa skladá z dvoch okruhov, tzv. severného, s dĺžkou 25 km a južného s dĺžkou 23 km. Prvý, severný vedie na Tunel, Václavák, Kordícke sedlo, Mokrú dolinu, Širokú, chatu Obrázok, okolo Vlčieho vrchu späťna Václavák a Skalku. Druhý, južný sa beží po trase Skalka - Ležisko – Pod čerešňou (Zolova chata) – Dievčia skala – Štós – Trojica – Hostinec – Tri kríže – Králické sedlo – Skalka. Kratšia trať sa beží len po severnom okruhu. Banskobystričania si organizujú svoju Bielu stopu SNP na 25 km klasicky na Králikoch.
Sú len dvaja muži, ktorí sa môžu pochváliť, že absolvovali všetky doterajšie ročníky Bielej stopy na najdlhšej, hlavnej trati. Ján Hazucha zo Zvolena (štartoval aj za Statiku Zvolen) a Jozef Štec z Prešova (štartoval aj za James Prešov). Obaja majú niečo spoločné. Venovali sa horolezectvu, majú za sebou aj prebehnuté atletické maratóny, Hazucha ja súčasnou slovenskou maratónskou jednotkou v kat. nad 60 rokov. Štec študoval vo Zvolene na vysokej škole a ak sa postaví na štart aj v tomto roku, tak už ako 70 - ročný. Z účastníkov nášho regiónu je v tomto smere rekordérom Ján Béreš z Kremnice (štartoval aj za KST Kremnica). Chýbal len v dvoch úvodných ročníkoch.. O jeden ročník menej na svojom „bielostopárskom účte“ má Ján Bielesch z Kremnice (štartoval aj za OZK ZSNP Žiar).
Štefan Korsch z Kremnice (ešte dnes aktívny futbalista Krahúl) je historicky najúspešnejším účastníkom z nášho regiónu v hlavných pretekoch. Pozbieral 3 víťazstvá, v roku 1995, 1996, a 1998 ako člen ŠKL BS Kremnica, LK Liptovský Hrádok a Biatlonového klubu AŠK Dukla Banskej Bystrica. Zvíťaziť sa podarilo tiež Milanovi Chromému (ELV Kremnica), pretekárovi LO TJ Kremnica, v roku 1986.
Ako vlani?
Vo vlaňajšom 33. ročníku štartovalo na 48 km 365 mužov a 18 žien. Zvíťazili P. Brýdl (ČR - Jablonec) v čase 2:20:37,3 a K. Moravcová (ČR – Jablonec) za 2:41:28,0. Z nášho regiónu boli najrýchlejší Milan Libo (Hliník) – 19. miesto, 2:56:41,5 a Martina Bialeková (Kremnica) – 9. miesto, 3:40:43,9. Vo vekových kategóriách sme mali na stupňoch víťazov dve pretekárky, obe víťazné, Janu Zelinovú (KST Kremnica) a Annu Verseghyovú (Kremnica).
Na trať 25 km sa vydalo 391 mužov a 65 žien. Prvenstvá patrili J. Holigovi (KBL Martin) za 1:20:28,3 a slovenskej reprezentantke v biatlone Z. Hasilovej (KB Osrblie) v čase 1:32:20,9. Z našich sa najviac darilo Petrovi Luptovskému (Klub biatlonu Vyhne) – 11. miesto, 1:29:20,0 a Alene Hollej (Banská Štiavnica) – 13. miesto, 2:18:04,2. Na stupeň víťazov sa postavili z regionálnych lyžiarov v kategóriách Alena Hollá (2. miesto), Jana Sýkorová (ZŠ P. Križku Kremnica, 3. miesto) a Mária Škarbová (StVS Žiar, 3. miesto).
V Malej Bielej stope žiakov a dorastu v 12 kategóriách štartovalo 112 bežcov a bežkýň, prvenstvá si z našich vybojovali Branislav Dubovský, Erik Urgela a Viktor Setnický (všetci MKL Kremnica).
V behu priamych účastníkov SNP na 2 km sa predstavilo 13 štartujúcich, zvíťazil J. Kvasna (ZO SZPB Fončorda Banská Bystrica).
