Vo vytváraní účesov sú vraj muži kreatívnejší ako ženy. Zákazníčky ich preto vyhľadávajú a sú schopné čakať v poradovníku niekoľko týždňov, kým sa dostanú do rúk majstra. Veria, že z ich vlasov vyčaruje umelecké dielo. Aj nemenované žiarske kaderníctvo sa môže popýšiť výraznou postavou mužského odborníka. Je ním dvadsaťštyriročný Jaroslav Bača.
Na svojom pracovisku sa práve chystal vylepšiť „frizúru“ jednej dáme, ktorá si ho nevie vynachváliť. „Nikdy s ním nie je nuda, je stále veselý a vždy odchádzam spokojná.“ Vzhľadom na zaneprázdnenosť sa nám mohol venovať až po pracovnej dobe o deviatej večer.
„Ako dieťa som ani netušil, že sa raz vyberiem týmto smerom, aj keď k umeniu som mal vždy blízko,“ vracia sa na začiatok cesty, ktorou sa dostal k povolaniu pre muža tak ojedinelému. „Chcel som ísť študovať na umeleckú školu v Kremnici, pretože ma bavilo kreslenie, ale podľa vzoru mamy a sestry smerovali moje kroky do obchodnej akadémie. Tam sa začali moje prvé vizážistické pokusy a ako modelky mi slúžili spolužiačky.“ Po maturite si urobil vizážistický, kozmetický a koloristický kurz, ktorý trval približne dva mesiace. Hneď po ňom začal s líčením modeliek pre jednu žiarsku agentúru, neskôr išiel do Bratislavy. „Tam som sa dostal prostredníctvom známeho fotografa k líčeniu pornoherečiek. Vlastne robil som im celkovú vizáž, aj vlasy. Bolo zaujímavé, že na začiatku sa predo mnou hanbili, ale neskôr sa odviazali,“ šokuje nás mladý kaderník. „Prvé skúsenosti s úpravou vlasov som však získaval strihaním mamy a sestry. Keďže vizážistika bola hlavne sezónnou záležitosťou a najviac práce som mal pred plesmi, venčekmi a inými spoločenskými udalosťami, do popredia sa začalo nenápadne predierať strihanie,“ vysvetľuje. Ešte stále nebolo jeho profesiou a vo firme, v ktorej pracoval ako účtovník, získaval prax strihaním kolegýň. „Ja som vlastne začal ako samouk. Veľmi ma to bavilo, ale chcel som mať aj výučný list a tak som jeden rok navštevoval združenú strednú školu. Maturitu som už mal, preto som sa venoval len odborným predmetom,“ prezrádza. Keď končil školu, už pár mesiacov pracoval v súčasnom zamestnaní, ktoré považuje za svoj kariérny rozbeh. Budúce méty vidí niekde vo Viedni alebo Miláne, kam ho nahovárajú ísť priatelia. On sa chce ale najskôr vzdelávať a „vystrihať“ na Slovensku. Väčšina zákazníčok necháva voľbu účesu na ňom. Chcú poradiť podľa toho, ako to cíti a vidí on. Zvyčajne žiadajú výraznú zmenu. Taký prístup sa mu páči, lebo rád experimentuje. Denne ostrihá šesť až osem hláv, záleží od času, ktorý venuje konkrétnemu účesu. Je žiadanejší ako jeho kolegyne? „Áno, ale asi len preto, že som tu v Žiari jediný známejší chalan, ktorý strihá,“ vraví úprimne. Všimli sme si, že pri práci niekedy dokonca tancuje. „Ja som rád, keď mám nejaké publikum. Chcem upútať pozornosť a robím pre ľudí tak trochu aj divadielko. Z mojej strany je to vlastne šou, mám z toho radosť. Bavím sa na tom, že oni sa bavia,“ odpovedá so spontánnym smiechom, pri ktorom odhalí piercing na jazyku. „Raz mi dokonca zachránil život. Som cukrovkár a mávam aj epileptické záchvaty. Odpadol som a vďaka nemu mi nezapadol jazyk. Inak by som sa asi zadusil,“ nedá dopustiť na svoju ozdobu v ústach.
Už na prvý pohľad zaujme vlastným účesom, ktorý mení každé dva týždne. „Niekedy aj každý týždeň, podľa toho, ako mi rupne v hlave. Predtým som si vlasy robil sám, ale teraz nasmerujem kolegyne a oni mi ich upravia podľa mojich predstáv,“ hovorí o častej zmene strihu.
Zažil počas práce aj nejakú úsmevnú príhodu? „Raz som dával jednej zákazníčke melír, keď zrazu vypadol prúd. Tak som ju zobral do vedľajšej parfumérie, kde elektrika fungovala a všetci sa po nás pozerali,“ uzatvára zábavný zážitok.
