Nenápadná, skromná a stále s nezbednými ohníčkami v očiach. Takto charakterizovala storočnú obyvateľku Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb pre dospelých v Leviciach sociálna sestra Katarína Titková: „Pani Terézia sa stala našou obyvateľkou 24. augusta 2001. Onedlho sme tu prijali aj jej dcéru, s ktorou v Žemberovciach žila. Tá, žiaľ, prednedávnom zomrela a pani Terku to veľmi zarmútilo.“ Terézia Gomolová sa napriek životným tragédiám dožila vzácnych stých narodenín. Svoje jubileum si uvedomila medzi tridsiatkou príbuzných
na oslave, ktorú pre ňu zorganizovala v spoločenskej miestnosti domova vnukova manželka. „Naozaj príde kvôli mne tridsať ľudí?“- spýtala sa neveriacky teta Terka sociálnej sestry, ktorá ju na slávnosť pripravovala. Slzy dojatia skryla za zrobené dlane. Keď ich zas zložila do lona, usmiala sa. A na čo sa najviac tešila zo slávnostného stola? „Na všetko. Ja nepreberám,“ povedala skromne jubilantka. A recept na dlhovekosť? Nad tým sa iba pousmiala. Narodila sa 9. februára 1907 vo Svrčinovci v čadčianskom okrese. Vydávala sa pätnásťročná, hoci ešte nechcela. Žila skromne, porodila tri deti, stala sa domácou pani a na muža spomína s heslom: „Dobré si pamätaj, zlé zabudni.“ Možno i preto si presne nespomína, kedy jej manžel Šimon zomrel. Dodnes si uchováva v pamäti iba veselé príhody z manželského života a rozpráva ich personálu domova. Hoci je imobilná a ani oči jej už veľmi neslúžia, rada sa vyparádi a sediac v kresle neodmietne žiadnu návštevu. „Ďakujem veľmi pekne,“ odpovedala na gratuláciu redakcie Týždňa na Pohroní k významnému životnému jubileu pani Terka a neskrývala dojatie. Ruch okolo seba si plne uvedomovala. A ten vďaka jej výnimočnému veku ešte chvíľu neutíchne...
KatarínaKopcsányiová
