Musíme si pomáhať

pením nešťastníkov? Veď máme dosť svojich problémov...
Július Homola je úplne opačný prípad. Tento sedemdesiatsedemročný, skromne žijúci pán, by aj pár posledných drobných daroval na chlieb niekomu, kto ho potrebuje. Patrí do skupiny dôchodcov, ktorí pomáhajú ľuďom v núdzi. Takáto myšlienka ich napadla po prevrate v roku 1991. Najskôr začali posielať do Ruska, Rumunska a na Ukrajinu šatstvo s potravinami. „Vybavili sme pre nich metráky múky, ryžu, olej, bravčovú masť aj slaninu. Peniaze sme vyzbierali medzi sebou, každý dal, koľko chcel,“ hovorí o začiatkoch Homola. Neskôr, so stúpajúcou nezamestnanosťou a chudobou na Slovensku sa rozhodli, že chcú pomáhať radšej doma. Väčšinou to bola jednorazová finančná výpomoc rodinám, na ktorú sa vyzbierali, ale pred pár rokmi sa spoznal s ľuďmi, ktorým pomáha dodnes. „V jeden krásny aprílový deň som sa išiel prejsť na Kalváriu. Je zvláštne, že z prechádzky som sa vracal úplne inou cestou, ako som mal dovtedy vo zvyku. Asi to bola Božia prozreteľnosť... Zrazu som zbadal pri kríži dve ženy. Jedna z nich pred ním kľačala a usedavo plakala,“ spomína si. Dovtedy mal dobrú náladu. Neznámej mu však prišlo ľúto. Chcel poznať príčinu toho obrovského žiaľu a prihovoril sa jej. Najskôr o sebe nechcela rozprávať, ale nedal sa odradiť a neznáma nakoniec povedala: „Viete, bojím sa, že nedokážem vychovať svoje deti.“ Vyšlo najavo, že je rozvedená a bývalý manžel jej zanechal dlžoby na trojizbovom byte. Zo svojho skromného príjmu nedokázala splácať dlh, viesť domácnosť a živiť dve dospievajúce deti. Ich otec mal na ne prispievať súdom stanovenú smiešnu sumu, dvesto slovenských korún. Keď mu všetko vyrozprávala, sľúbil, že jej so svojimi priateľmi pomôže. Od tých čias prispievajú zúfalej matke, ktorá je od septembra minulého roka aj nezamestnaná, na stravu a nájom. Nedalo nám a opýtali sme sa, či nemá pocit, že niekedy to už hraničí so zneužívaním... „Dávame si pozor. Na bytovom som si overil, či naozaj platí nájom a potešilo ma, že nemá žiadne nedoplatky,“ presvedčivo odpovedá tento dobrý človek, ktorý pomáha aj ďalšej nešťastnej žene. Tá má tri deti, chlapcov vo veku štyri až šesť rokov a je nezamestnaná. Bývala s manželom a svokrom v prenajatom dome v Rudne. Žili v skromných podmienkach a prostredníctvom pána Homolu im jedna lekárka darovala staršiu chladničku, práčku a gauč. V zime mali veľký problém – drevo odložené na kúrenie svokor rozpredal a nemali čím kúriť. Aby nepomrzli, obetavý dôchodca zaobstaral nové. O nejaký čas na to im prišiel výmer tritisíc slovenských korún za elektriku a samozrejme, nemali ju z čoho zaplatiť. Homola im na ňu s pomocou dobrých ľudí prispel, lebo im chceli vypnúť prúd. Z domu nakoniec tak či tak museli odísť a keďže manžel neprejavil úsilie nájsť nové ubytovanie, ich cesty sa rozišli.
Tieto dve rodiny nie sú jediné, ktorým venuje zvýšenú pozornosť. Raz, kým čakal v Banskej Štiavnici na autobus, išiel si do obchodu kúpiť chlieb. Bola tam pani s malým dieťaťom na chrbte a popri nej cupitalo asi päťročné dievčatko. Kupovala nejaké koláčiky a nemala dosť peňazí. „Zoberte si, koľko potrebujete, ja to zaplatím,“ povedal ochotne. Keď vyšli z obchodu, posťažovala sa, že s manželom, ktorý bol práve v Čechách za prácou, majú dlhy. Odvtedy pravidelne navštevuje aj ich a pomáha, čo mu sily stačia.
Prečo to Július Homola vlastne robí? Čo ho vedie k tomu, aby pomáhal? „Som človek. Ľudí treba brať aj s ich slabosťami, hlúposťami a hriechmi. V zlej situácii si musíme pomôcť,“ stručne zdôvodňuje. Podľa neho je príčinou všetkých problémov na Slovensku veľká nezamestnanosť. V takýchto zúfalých rodinách väčšinou zlyhávajú muži, ktorí sa utiekajú k alkoholu a ženy ako matky majú väčší pocit zodpovednosti. „Pekne prosím čitateľov týždenníka MY, aby pomohli a prispeli týmto trom ťažko skúšaným rodinám, lebo nestačia platiť byty. Spomínaná rodina z Rudna zúfalo hľadá nejaký domček, aby mohli lacnejšie kúriť drevom a ušetriť tak na plyne,“ uzatvára svoje rozprávanie žiarsky dobrodinec.
Ak by chcel niekto pomôcť, môže sa obrátiť na pána Homolu, kontakt na neho vám poskytneme v redakcii.