V januári bola Norika prváčka, vo februári je druháčka

veľkou druháčkou. Trieda, do ktorej zamieri každé ráno z Vinohradov v sprievode maminky, je na III. ZŠ v Leviciach.
„Norika poznala už ako dvojročná kompletnú abecedu s tlačenými písmenami,“ objasňuje okolnosti prestupu svojej dcéry z ročníka do ročníka maminka a od druhého polroku aj triedna učiteľka Nora Mlynáriková. Knižky vraj miluje malá Norika odmalička a prvá najobľúbenejšia, ktorá ju priviedla pravdepodobne aj k znalosti veľkých tlačených písmen, bola Smrekova Maľovaná abeceda. Potom prišla na rad matematika. Nie ako vyučovací predmet, ale ako zábava. Pýtala sa a pýtala a postupne sa na ňu vedomosti nabaľovali a lepili. Niektoré deti si rýchlo zapamätajú a rýchlo aj zabudnú. Norika si však všetko pekne zachovala v pamäti.
„Pre mňa to bola hra a teraz, keď mám doma mladšieho bračeka Riška, hrávam sa s ním na školu a ja som učiteľka. Už si vie napísať meno a zrátať dva plus dva,“ teší sa zo svojich učiteľských úspechov druháčka Norika.
Ak by niekto čakal, že Norika utrpí nejakú ujmu prechodom z jedného ročníka do druhého v priebehu jedného školského roka, asi by bol prekvapený. „S písanými písmenkami sme sa po prvácky pohrali, kým získala zručnosť,“ prezrádza mama Nora a zároveň dodáva, že v angličtine musela taktiež robiť veľké kročiská v slovnej zásobe a písaní. Ale inak nenastal nijaký vzdelávací alebo emocionálny výkyv. „Norika je úplne spokojné a vyrovnané dieťa. Bála som sa, ako to zvládne, ale podľa všetkého by sa bola pri bežnom tempe v triede nudila,“ hovorí Nora a malá Norika sa zatiaľ zdvihne z miesta v lavici a začne si maľovať na tabuľu. Onedlho zisťujem, že je to jej obľúbená činnosť. „Tento obrázok bol na súťaži a vyhral. Vidíš? Dala som jej na hlavu pavučinovú čiapku,“ ukazuje mi podarená školáčka portrét dievčaťa s kvietkami na líčkach a zaujímavou farebnou kompozíciou.
Keď sa jej pýtam na školu a kamarátov, nezaváha ani chvíľu: „Za priateľkami vo vedľajšej triede mi smutno nie je, môžem sa s nimi vidieť cez prestávky. Sú hneď vo vedľajšej triede. A druhácku triedu poznám už dávno. Je to predsa trieda mojej maminky,“ argumentuje rozumne malá Norika. Jej slovná zásoba je podstatne väčšia, než by som od tohto drobného dievčatka, milujúceho matematiku, čítanie i prvouku, čakala. Doma sa vraj, ako hovorí, veľa neučí a na hranie má času taktiež dosť. A keď bude veľká? „Budem učiteľkou ako maminka,“ nenechá nikoho na pochybách presvedčivá druháčka. Tak prečo jej to neuveriť?
Katarína Kopcsányiová