Fašiangy nevymreli, len sa prispôsobujú dobe

Ako dlhoročná etnografka Tekovského múzea som už od roku 1977 sledovala zvyk fašiangových obchôdzok v našom regióne. Kedysi to bol zvyk na posledný fašiangový pondelok a utorok, už od stredoveku známy na celom Slovensku a aj v susedných krajinách. Po 2. svetovej vojne, hlavne ako následok združstevňovania a zmeny spôsobu života na vidieku, veselé až roztopašné fašiangové maskované sprievody v 50. rokoch minulého storočia zmizli z väčšiny slovenských dedín. V našom okrese si nepretržite až dodnes udržali túto tradíciu iba maličké Pečenice. Postupne, možno aj vplyvom folklórnych festivalov a médií, začali posledné fašiangové víkendy znovu ožívať. U nás ako prvé obnovili v sedemdesiatych rokoch 20. storočia fašiangové obchôdzky po dedine folklórne súbory v Kozárovciach a Hronských Kľačanoch.Už pätnásty „fašiangový“ ročník sme mohli vidieť v Žemberovciach. Bátovce vydržali iba dva roky a nedávno začali i fašiangové slávnosti v Jure nad Hronom. V tomto roku sa pridali Podlužany a Rybník. Je možné, že pribudli aj ďalšie obce, len som sa o tom nedozvedela. Noví „fašiangovníci“ niečo zo starej domácej tradície prevzali, niečo vynechali, mnoho doplnili a inovovali. Z tradičnej obchôdzky slobodných mládencov s jedným či dvoma muzikantmi a dvomi až tromi maskami sa stala obchôdzka početnej skupiny zamaskovaných mládencov, dievčat, dospelých mužov, žien a detí, niekedy v sprievode konského záprahu. Miesto tradičného vinšovania, vyberania peňazí, slaniny a vajec na večerné pohostenie obchôdzkou z dvora do dvora ponúkajú dnes domáci spievajúcich a tancujúcich fašiangovníkov na ulici. Novotou, ktorú začali v Pečeniciach a postupne preberajú aj inde, je vyberanie „mýta“ od posádok okoloidúcich motorových vozidiel.
Zdá sa, že staronový fašiangový zvyk sa opäť ujal aj v našom kraji a postupne sa šíri. Proti takejto forme kultúrnej „epidémie“ však určite bojovať netreba. Veď dobrá nálada, živý humor, vzájomné žartovanie susedov a známych bez ohľadu na vek a spoločenské postavenie nám všetkým iba prospeje.

Katarína Holbová
etnografka