Príčiny tohto trendu vidí Hasara v špecifikách regionálneho trhu práce, ktorý charakterizuje prevaha dopytu po mužskej pracovnej sile. Rozsiahle zmeny od roku 1990 ohrozili pracovné miesta určené pre ženy hlavne v oblasti spotrebného priemyslu, obchodu a služieb, v poľnohospodárstve, lesníctve, ale aj vo verejnej správe. „Na území v pôsobnosti ÚPSVaR v Banskej Štiavnici sa výrazne znížila alebo dokonca zanikla ženská zamestnanosť v dôsledku realizovaných ekonomických reforiem (Pleta, a.s., Banská Štiavnica, Preglejka Žarnovica, Závod SNP Žiar nad Hronom, Promet Kremnica, Štátna mincovňa Kremnica, strojárske závody v Hliníku nad Hronom a vo Vyhniach),“ upresňuje Hasara. Dlhodobá nezamestnanosť žien súvisí aj s plnením si materských povinností, prípadne s opatrovaním člena rodiny. „Z pohľadu zamestnávateľa sa tieto ženy stávajú nezaujímavými. Je ťažké zlúčiť maximálne pracovné nasadenie so starostlivosťou o maloleté deti,“ pokračuje riaditeľ. Ďalším problémom je otvorená alebo skrytá diskriminácia zo strany zamestnávateľov. Niektorí zvýhodňujú mladšie uchádzačky na úkor starších, ktoré už nie sú zväzované materskými povinnosťami, no často nespĺňajú jednu z podmienok. Napríklad neovládajú cudzí jazyk. Rekvalifikačnými kurzami sa úrad snaží odstrániť nesúlad medzi požiadavkami zamestnávateľov a existujúcou vzdelanostnou štruktúrou uchádzačov.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uplatňuje pri svojich aktivitách zásady antidiskriminačnej legislatívy. Nemôže teda vyhľadávať a obsadzovať pracovné miesta s ohľadom na pohlavie uchádzačov. Okrem toho sa nezamestnanosť žien zvyšuje napriek tomu, že sú do projektov ÚPSVaR zaraďované vo väčšej miere ako muži. Pozície určené na získanie absolventskej praxe obsadzujú väčšinou ženy a podobne je to aj v prípade aktivačných prác. „Zamestnávatelia, ktorí dostali príspevok ÚPSVaR na vytváranie nových pracovných miest, v prevažnej miere umiestnili dlhodobo evidované ženy,“ komentuje súčasné štatistiky Hasara.
