Najradšej s nimi besedujem o živote. Ale, keďže počas fašiangovej veselice chcú zrejme tancovať, nebudeme ich obťažovať príliš dlho,“ zhodnotila situáciu skúsená interpretka. Na takýchto podujatiach tradične vystupuje so speváčkou, Gizkou Oňovou, s ktorou ju spája dlhoročné priateľstvo. „Hrávame spolu amerického žolíka na veľmi profesionálnej úrovni. Väčšinou tri kamarátky, také staré vraždy. Niekedy sa na dovolenke v Dudinciach zíde väčšia kompánia, asi desať starých vrážd, a to potom tie karty dobre fičia,“ smeje sa pani Majda. O tom, že žolíka s priateľkami berie naozaj vážne, svedčia položky v banku. „Niekedy vyhrám aj štyridsať korún, ale to musím hrať veľmi dlho, od Gizky väčšinou dostanem rezeň alebo nejakú inú dobrotu.“
Obaja vnuci, starší Andrej a mladší Tomáš, študujú na vysokej škole. Fašiangy netrávia nijakým zvláštnym spôsobom. „Chlapci už majú iné záujmy, ale vždy sa prídu k babine najesť, či už sú fašiangy alebo nie. Vždy sa poriadne naládujú, okrem piatku, vtedy nejedia mäso. Ja nie som taká dôsledná, na cestách koľkokrát zabudnem, že je piatok a dám si napríklad rožok so salámou. Ale ja si to sama sebe vždy odpustím,“ komentuje svoju nedôslednosť v odriekaní známa fanynka rezňov. Magda Paveleková je pre väčšinu Slovákov stelesnením energickosti a entuziazmu. Napriek zložitosti života a úmrtiu jedinej dcéry Niny, ktoré pre ňu bolo ťažkou skúškou, si zachovala optimizmus a presvedčenie, že nič netreba vzdávať. „Celý život som sa riadila jedným heslom. Keď sa niečo malo urobiť, nikdy som nerozmýšľala nad tým, ako sa to nedá, ale, ako sa to dá... ako si každý môže pomôcť, pretože deň má dvadsaťštyri hodín. Čo napríklad niektorí naši velikáni zvládali za tento čas, kam sa dopracovali. Ak sa na to budete pozerať z tohto hľadiska, všeličo za ten krátky čas urobíte. Ja som sa v sedemdesiatke začala poctivo učiť angličtinu, do nemčiny som sa pustila už skôr. Dokončila som aj štúdium latinčiny, ktorú mám veľmi rada. Keď mám čas, prekladám si latinské texty, a vytešujem sa, že mi to ide a že mi to myslí. Je to pre mňa ideálna relaxácia,“ hovorí o najnovšom hobby pani Majda. Predtým lúštila krížovky, teraz ich zbiera pre priateľku a vymieňa za čokoládové maškrty. Tak ako pre väčšinu ľudí, sú aj pre ňu dôležití najmä jej najbližší. Či už sú to priatelia, vnuci alebo manžel, s ktorým sa zoznámila ako začínajúca herečka. Ich manželstvo pretrváva 56 rokov. Spýtali sme sa, ako tento vzťah funguje. „Mala som veľmi dobrú starú mamu, ktorá ma naučila jednu vec. Muži sa vychovávať nedajú. Čo v mužovi nevypestovala jeho matka, to už vy nevypestujete. Základom je tolerancia, partneri sa musia tolerovať, takí, akí sú. Manželovi sa dostalo dobrej výchovy. Vždy keď môže, pomáha mi a radi sa spolu dlho rozprávame. Niekedy pozerám v televízii dobrý film a on sa chce rozprávať. A ja v tej chvíli dokážem vypnúť televízor. Sadneme si na gauč, vyložíme si nohy a rozprávame sa aj do jednej, do druhej v noci. Hovoriť spolu o všetkom je veľmi dôležité,“ podelila sa o skúsenosti z oblasti vzťahov prvá dáma slovenského humoru. Predstava manželskej idylky sa ani trochu nepodobá obrazu navonok nevrlého páru z televíznej inscenácie O psíčkovi a mačičke, kde si zahrala po boku Jozefa Krónera. Scenár tejto komornej hry o vzťahu dvoch ľudí, ktorá je obľúbenou hereckou spomienkou pani Majdy sa, ako to už býva, radikálne odlišuje od jej skutočného života. Keď sa so svojím manželom zoznámila, nemala ani devätnásť. Pavelek, ako mu rada hovorí, pracoval v budove oproti nitrianskemu divadlu. „Ako to už býva, najskôr sa mi páčil ten, čo mal kanceláriu vedľa, ale potom som zistila, že Pavelek má krajšie zuby. Aj teraz ich má stále krásne a zdravé, v jeho veku ich ešte vôbec nemá poblombované. A vnuci sú po ňom, obaja majú nádherné zubiská. Neviem, prečo ešte nemajú dievčatá. Vysvetlili mi to tak, že dievčatá sú teraz veľmi prieberčivé, žiadajú si, aby po nich prišli autom, zaplatili kino a ešte aj niečo na pohostenie, a potom taxík domov,“ usmieva sa hrdá stará mama. Vnuci si zarábajú rôznymi brigádami na školu podobne ako v iných rodinách. „Babina“ je síce aristokratka a populárna herečka, ale na penzii, takže, ako sama hovorí, „penzista sa musí otáčať.“ Pani Majda pred pár rokmi avízovala koniec divadelnej kariéry, ako sa ale ukázalo, skončiť nie je také jednoduché, najmä keď má herec záväzky vo viacerých divadlách. Na Novej scéne už hry, v ktorých hrala, stiahli z repertoáru. Dostala síce ďalšie ponuky, ale zatiaľ ich neplánuje prijať. „Už je toho veľa. Päť rokov hrám Mníšky, a to je veľmi ťažké predstavenie, po celý čas buď hovorím alebo spievam, či už sólo alebo zbory. Ako herečka sa snažím byť maximálne profesionálna, a to isté vyžadujem aj od svojich kolegov. Predstavenie Mníšky môže len stúpať, padať ťažko.“ Sedemdesiatpäťročná herečka, napriek svojmu pracovne aktívnemu životu, vidí naplnenie skôr v rodinnom živote. Túži hlavne po tom, aby jej vnuci, na ktorých výchove sa výrazne podieľala, boli šťastní, spokojní a samostatní. „Mojím osobným snom je odísť z Bratislavy niekam na vidiek a konečne mať svoj vysnívaný bazén. Som síce blíženec, ale určite som mala byť vodnár, pretože strašne milujem vodu,“ zasnívala sa nahlas pani Majda.
