pre sprievodcov na je V v tohto sa akcie pre Banskej Štiavnici sa pri tejto v tňajšom ráne zišlo asi tridsať záujemcov pri južnej bráne botanickej záhrady. Privítala ich odborná vedúca botanickej záhrady Veronika Dudíková zo Strednej lesníckej školy v Banskej Štiavnici.
“Za zakladateľa botanickej záhrady považujeme profesora Rudolfa Feistmantla, ktorý pre potreby Lesníckeho ústavu kúpil v roku 1838 budovu reštaurácie Fortuna s priľahlou záhradou. Do roku 1844 bolo na ploche vysadených 487 sadeníc domácich aj cudzokrajných stromov a kríkov. Bola to súčasná dolná botanická záhrada, ktorá je verejnosti neprístupná. V roku 1857 k nej bola pripojená tzv. klauserovská záhrada, dnešná horná botanická záhrada, ktorá je dodnes voľne prístupná pre návštevníkov. O vznik hornej botanickej záhrady sa najviac zaslúžil profesor Karol Wagner, ktorý tam začal vysádzať najmä sadenice borovice lesnej. Za pôsobenia profesora Ferdinanda Illésa tu boli vybudované cestičky a jeho nástupca profesor Ľudovít Fekete mal hlavnú zásluhu na zostavení plánu výsadby, ktorý zrealizoval v roku 1880. Po zrušení vysokej školy v roku 1919 prevzala záhradu Československá štátna vyššia lesnícka škola. roku 1958 bola zriadená Chránená botanická záhrada Lesníckej technickej školy v Banskej . Má rozlohu 3,55 hektára a rozprestiera sa v nadmorskej výške 580 - 630 metrov.”
Toto boli úvodné slová a potom už nasledovala vlastná hliadka jednotlivých zaujímavých drevín, ktoré boli vysádzané jednotlivo, ale aj v celých skupinách. Atrakciou záhrady je najmä sekvojovec mamutí, ktorého prvé sadenice boli vysadené už v roku 1880. Najmohutnejší strom sekvojovca tu mal vo veku 114 rokov výšku 36 metrov a prsnú hrúbku 170 cm. Pozornosť si zaslúžia aj cédre, z ktorých najmä céder libanonský je považovaný za najmohutnejší strom svojho druhu rastúci v našich záhradách. Nemenej zaujímavé boli aj rôzne nenápadné kríčky, ktoré vyznačujú ohybnosťou, jedovatosťou, schopnosťou liečiť poranenia a choroby a podobnými vlastnosťami. Účastníci exkurzie určite budú pozerať na všetky stromy a kríky celkom inými očami ako neinformovaní návštevníci atraktívneho zákutia Banskej Štiavnice.
Prítomní nadšenci už navrhovali aj prípadnú budúcoročnú tému záujmu. Mala by to byť dna z dominant mesta – kalvária. K zorganizovaniu celej najviac prispel Ján Roháč, veľký znalec štiavnických dejín a dlhoročný sevodca. Chcel by, nadväzujúc minuloročnú hliadku mesta, urobiť Svetový deň tradíciou Štianici.
