V slovenskom Vatikáne od utorka mäso nejedia

Števko Kabina – Som katolík, preto dodržiavam pôst začínajúci Popolcovou stredou, ale postím sa aj všetky piatky počas celého roka. Som dôchodca a pôst dodržiavam ako náboženský zvyk, ale aj z finančného hľadiska, pretože výška môjho dôchodku mi nedovoľuje kupovať a konzumovať mäso každý deň. Aj napriek tomu, že mi zdravie už tak neslúži, každú nedeľu a všetky sviatky chodievam do kostola. Rád si pozriem omšu aj v televízii. V období môjho detstva a mladosti to bolo inak ako dnes. Všetci sa postili a chodili do kostola. Kedysi žili v Lovči len katolícky veriaci ľudia, pravdepodobne z toho vyplynulo aj to prirovnanie slovenský Vatikán. Dnes tu už však žijú aj ľudia iných vierovyznaní, ale i neveriaci. Spomínam si, že keď som bol dieťa, deň pred Popolcovou stredou na fašiangy sme jedli do sýtosti mäso. Všetky hrnce sa od masti vyčistili popolom, pretože v tom čase neboli čistiace prostriedky. Potom sa už mäso nejedlo počas celého 40 - dňového pôstu. Cez toto pôstne obdobie sme jedávali pirohy, rezance, buchty a tvarohové koláče. Každý v dedine mal kravu a tak aj dostatok mlieka a tvarohu. Dnes by som si tiež rád, ako vtedy, pochutil na takých dobrých tvarohových koláčoch, ktoré sa ani len nedajú porovnať s tými, čo si kúpim v obchode. Nie je v nich toľko tvarohu a chýba im tá pravá chuť. V minulosti ľudia prísnejšie a dôslednejšie dodržiavali pôst. Pracovalo sa doma a bolo aj viac času chodiť do kostola. Poznal som a aj poznám ľudí, ktorí sú fajčiari ale počas pôstu si vedia odrieknuť cigaretu. Ja nefajčím, pretože môj otec fajčil. Počas 1. svetovej vojny bol zajatý v Rusku a zo života nemal nič, akurát čo si zapálil fajku. Keď po 6 rokoch prišiel domov a fajčil, smrdelo mi to a prisahal som, že ja to nikdy nezoberiem do úst. Pôstne obdobie nie je len o odriekaní, modlení a pokání, ale aj o pomáhaní. V mojej mladosti sme si pomáhali počas celého, roka nielen v období pôstu. Vtedy bola iná doba. Všetko bolo iné ...
Mária Bojová – Ja aj celá moja rodina sme hlboko veriaci. Moja dcéra je doktorka v Bratislave a tiež obdobie pôstu veľmi prežíva. V deň Popolcovej stredy sme sa postili. Na raňajky sme mali skromne len čaj s polkou rožka a na obed a večeru som pripravila žemľovku s trochou mlieka. Samozrejme, bola som aj v kostole. Neskôr sme v televízii pozerali omšu z Banskobystrického kraja. Spoločne sme sa pomodlili, prežehnali a dali aj všetkým požehnanie, ktoré sme aj mi prijali. Bolo to krásne. Už mám skoro 83 rokov a celý život sa postím rovnako. Keď som bola dieťa, doma sme mali namiesto žemľovky opekance, údenáča, rybu na kyslo alebo pôstnu kapustnicu. Postíme sa telesne, ale predovšetkým duševne. Tu, v Lovči, máme veľmi dobrého farára. On je náš poklad. Venuje sa deťom aj mládeži. Má pekný a priateľský prístup k ľuďom. Myslím, že každý ho má rád. Som šťastná, že máme takého sympatického a ľudského farára a veľmi obľubujem jeho omše. Aj vďaka nemu s radosťou a úsmevom na tvári chodím do kostola.