Sobota, 2. júl, 2022 | Meniny má Berta

Brehy

Obec Brehy leží na západných svahoch Štiavnických vrchov, v nadmorskej výške 248 metrov, na ľavom brehu Hrona. Kedysi bola slávna svojím baníctvom, ale najmä hrnčiarstvom. V roku 1996 sa odčlenila od Novej Bane a v súčasnosti hľadá možnosti prosperity v t

Od komunálnych volieb v decembri minulého roka stojí v čele obce Brehy štyridsaťštyriročný poľnohospodársky inžinier Juraj Tencer. „Na tomto poste nie som nový, vo funkcii starostu som pracoval od roku 1996 dve volebné obdobia,“ predstavil sa nám v úvode Tencer, ktorý sa po štyroch rokoch opäť usadil na starostovskej stoličke. „Vtedy sme v obci súbežne budovali v jednej ryhe vodovod aj plynofikáciu, mali sme tu dve firmy na jednej stavbe. Bolo s tým nesmierne veľa problémov, najmä s financovaním. Niektoré veci som nedokázal včas ustriehnuť,“ približuje situáciu spred štyroch rokov. „Tiež som si nerobil žiadnu volebnú kampaň, čo mi viacerí občania vyčítali. Mojou volebnou kampaňou mala byť práca, ktorú som pre obec urobil... Dnes mám na to už iný názor. Občanom treba prezentovať, čo chcem vo volebnom období pre nich dosiahnuť.“ S týmto novým postojom sa v decembri postavil pred občanov a volebné víťazstvo ho neminulo. „Keď som videl volebné výsledky, potešil som sa. Ale radosť veľmi rýchlo vystriedal pocit zodpovednosti. Niekedy mám pocit, akoby som z úradu nikdy neodišiel. Tie problémy, ktoré boli, pretrvávajú dodnes.“
Prácu svojho predchodcu nemieni hodnotiť. Trochu ho však mrzí, že nepokračoval v niektorých začatých iniciatívach. „Za predchádzajúceho pôsobenia som mal zámer vybudovať bytovku. Podarilo sa nám ešte pripraviť projekt, viac sme popri problémoch s vodovodom a plynofikáciou nestihli. Dnes ho môžem oprášiť a pokračovať v začatej práci,“ hovorí starosta s tým, že jeho snahou je dotiahnuť do obce viac mladých ľudí. Okrem výstavby bytového domu chce pripraviť novú lokalitu na individuálnu bytovú výstavbu. „Je veľmi dôležité pre obec, aby počet obyvateľov mal stúpajúcu tendenciu, aby tu boli mladí ľudia,“ má na mysli skutočnosť, že príjmy obcí, akou sú aj Brehy, sa odvíjajú práve od počtu obyvateľov. Stagnácia a starnutie obyvateľov by v konečnom dôsledku ohrozovalo aj existenciu základnej školy.
V obci pôsobí deväťčlenné zastupiteľstvo. S jeho zložením je starosta nanajvýš spokojný. Väčšinou ide o štyridsiatnikov plných zdravého entuziazmu, ktorí sú schopní a ochotní svoju obec zveľaďovať. Na prvom zasadnutí vytvorili sedem stálych komisií a jednu dočasnú na riešenie dopravnej situácie v obci. Za prítomnosti dopravného inžiniera už riešila dopravné značenie v obci, či výjazdy z obecných komunikácií. Aktívnou sa ukázala byť aj komisia ochrany verejného poriadku, ktorá zvýšenou hliadkovou činnosťou, či upozorňovaním občanov eliminuje prípadnú trestnú činnosť. „Nejde o žiadnu perzekúciu, skôr sa snažia na ľudí preventívne pôsobiť. Týka sa to aj poriadku na verejných priestranstvách,“ vysvetlil starosta s tým, že komisia by mala pôsobiť namiesto obecnej polície, ktorú si z finančných dôvodov nemôžu dovoliť. „Sociálna a zdravotná komisia má za úlohu riešiť požiadavky občanov. Prostredníctvom nej sme začali napĺňať volebný program týkajúci sa donášky stravy pre osamelých, prestarlých a pohybovo obmedzených občanov,“ pokračuje Tencer. V súčasnosti vozia stravu sedemnástim občanom za veľmi prijateľnú cenu.
Juraj Tencer je spokojný aj s personálnym obsadením obecného úradu. Nechystá žiadne zmeny. „Počkali ma pracovníčky, ktoré som ešte ja prijímal,“ vysvetlil s úsmevom. „Sú znalé problematiky, spoľahlivé.“ Vďaka tomu nemusí zavádzať žiadne dni otvorených dverí, tie sú na brežianskom úrade otvorené stále. „Aj keď nie som prítomný, pracovníčky dokážu fundovane „stránke“ poradiť, pomôcť.“
Najdôležitejšou úlohou jeho volebného obdobia je vybudovať v obci kanalizáciu, ktorú Brehy dodnes nemajú. „V krátkom období začneme s prácami na projektovej dokumentácii a zabezpečovaní financií na jej vybudovanie, vrátane čističky odpadových vôd,“ vysvetľuje s tým, že okrem kanalizácie bude treba v obci zrekonštruovať aj poškodené komunikácie. „Obec je tiež vlastníkom lúk a pasienkov, ktoré sú už celé roky neudržiavané. Dokonca cez niektoré lokality sa vôbec nedá prejsť. Spolu s občanmi zaradenými do aktivačných prác im chceme prinavrátiť pôvodnú funkciu,“ pokračuje Tencer. Svoju pozornosť chce zamerať aj na chovateľov psov, ktorí ich nechávajú voľne pobehovať po obci. Na ďalšom zasadnutí obecného zastupiteľstva chcú prerokovať návrh Všeobecného záväzného nariadenia o chove psov. „Ľudia si musia uvedomiť, že keď majú psa, sú zodpovední aj za jeho pohyb,“ zdôrazňuje.
Obec čaká v tomto roku významná udalosť. V auguste si pripomenie už sté výročie založenia dobrovoľného hasičského zboru. „Oslavy plánujeme začať hasičským bálom, nebude chýbať viacero spoločensko-kultúrnych podujatí,“ prezrádza starosta, ktorý už teraz pozýva širokú verejnosť počas druhého augustového víkendu do Brehov. Okrem iného by sa mal konať aj remeselnícky trh a celé oslavy vyvrcholia v nedeľu svätou omšou a tradičnými hasičskými pretekmi pod názvom Memoriál Karola Marušku s celoslovenskou účasťou. „Možno sa nám podarí v tomto roku zrealizovať memoriál dokonca s medzinárodnou účasťou,“ dopĺňa Tencer. V budúcom roku zas čakajú obec oslavy 725. výročia prvej písomnej zmienky.
A aký je Juraj Tencer v súkromí? „Som šialený rybár,“ hovorí s úsmevom o svojom najväčšom koníčku. „Cez ryby sa snažím spoznávať kraj, v ktorom lovím. Takto som spoznal mnohé miesta v Európe, kde by som sa ináč ani nedostal. Dvakrát som bol na majstrovstvách sveta vo francúzskych Pyrenejách, chytal som vo švajčiarskych Alpách, veľakrát v talianskych dolomitoch, v nórskych fjordoch... Je to síce finančne náročné, ale stojí to zato,“ hovorí zanietene s tým, že aj tak najkrajším kútom sveta je naše Slovensko. Jeho najväčším úlovkom bol 115 centimetrový sumec, ale ako tvrdí, neženie sa za trofejami a pri love nemyslí na chladničku. „Nehovorím, že si nejakú rybu nedonesiem domov. Dokonca mám vlastné jazierko so zlatými rybkami a úhorom, ktorého som si doniesol vlani z Ružinej,“ tvrdí. Na záver nám prezradil, že najchutnejším jedlom z rýb je pstruh na masle. „Nie je to nič náročné. Pstruha len po dĺžke popri chrbtici prekrojíte, osolíte, posypete drvenou rascou a na rozpálenom masle opečiete do zlatista. Je to skutočne lahôdka.“



Dedičné remeslo



Dlhé storočia bolo v Brehoch jedným z hlavných zamestnaní obyvateľstva hrnčiarstvo. Prvá zmienka o ňom je z roku 1715, kedy sa hrnčiarstvom zaoberalo desať Brežanov. Do roku 1756 ich počet vzrástol na 56 a koncom osemnásteho storočia ich bolo vyše sedemdesiat. Hrnčiari neboli združení v žiadnom cechu a majstrovstvo sa dedilo z otca na syna.
Hrnčiarstvo bolo prevažným zamestnaním aj za I. ČSR a hoci v roku 1942 sa mu venovalo 68 hrnčiarov, postupne upadalo.
Hlinu – čiernu a tuhú, si hrnčiari kopali v časti Slatina a v Babinej chrasti, ale museli si ju aj kupovať. Dva-tri mesiace musela odstáť, potom sa spracovala na samotné tvarovanie výrobku. Nádoby sa maľovali bielou hlinkou, ktorá sa nachádzala v Babinej chrasti. Výrobky boli dekorované rovnými pásikmi s vlnovkou pri dne. Výzdobu tvorili špirálovité a točiace sa lístky vo dvoch farbách, jednofarebný tulipán, trojkvet, ktorý majstri vytvorili tromi odtlačkami prstov. Na tanieroch sa vyskytovali aj afrontovaní vtáčikovia. Základnú farbu brežianských hrnčiarskych výrobkov tvorila tmavohnedá a bledohnedá. Nádobky sa gliedili prevažne z vnútornej strany.
Posledným brežianskym hrnčiarom je Ján Fiala, v ktorého dielni sa dodnes zachovala pec zo začiatku 20. storočia a zariadenia tradičnej hrnčiarskej výroby.


Zvesti z Brehov


Veľkú pozornosť venuje Juraj Tencer aj informovanosti občanov o práci zastupiteľstva, úradu i starostu. Každý by mal vedieť o tom, čo sa v obci deje, aké kultúrne, či športové podujatia sa pripravujú. Pre tento cieľ sa starosta rozhodol vydávať miestne noviny, zatiaľ pod pracovným názvom Zvesti z Brehov. „V prvom čísle chceme občanov vyzvať na spoluprácu. Každý bude môcť navrhnúť, pod akým názvom by mali noviny vychádzať,“ informuje starosta. Obecné noviny plánujú vydávať minimálne raz za štvrťrok.



Sto rokov dobrovoľnej požiarnej ochrany


Zhubné účinky ohňa sprevádzali obec Brehy takmer od jej počiatkov. Prvú písomnú správu poznáme z roku 1351. Majitelia Brehov Leukus a Pavel v tom roku protestovali pred Hronskobeňadickým opátstvom proti Novobančanom. Tí napadli Brehy, vyhnali všetok dobytok, odniesli úrodu a dedinu podpálili.
Značné nebezpečenstvo hrozilo Brehom zo strany Turkov. V auguste 1626 Turci vypálili Orovnicu a Brehy. Podľa hlásenia Alexandra Ďurčányiho Štiavnickej komore, Turci napadli obec 24. augusta 1663 a podpálili sedemnásť domov. Obec bola spustošená aj o rok neskôr, keď Turci tiahli cez ňu do Pukanca. Horela v roku 1845, aj 19. marca 1885, keď zhoreli domy štrnástich občanov. O päť rokov neskoršie Brehy opäť vzbĺkli. Požiare sa ľahko šírili, lebo domy boli drevené, pokryté zväčša slamou, čiastočne šindľom. Na pokyn obecného zastupiteľstva si mali obyvatelia postihnutí požiarom postaviť domy z kameňa.
V tom období nebola v Brehoch žiadna organizovaná požiarna ochrana. Prvá vierohodná správa o dobrovoľnom hasičskom zbore v obci pochádza z roku 1907. Spomína sa v súvislosti s jeho aktívnym zásahom pri veľkom požiari, ktorý 9. októbra 1907 zachvátil Novú Baňu. Citujeme z archívnych materiálov:
„Veľkú skúšku zručnosti a skúsenosti členov zboru si vyžiadal veľký požiar v meste 9. októbra 1907, kedy bola mimoriadne teplá a suchá jeseň. V tento deň začal najprv horieť dom Jána Ollíka na námestí. Oheň zapríčinili dve staršie obyvateľky domu, ktoré išli na poval s petrolejovou lampou. Z neznámej príčiny im lampa vypadla do drevených triesok (hobľovancov), ktoré začali rýchle horieť, takže dom bol za chvíľu v plameňoch. Keďže vietor dul smerom na Starú Hutu, zdalo sa v prvej chvíli, že je ohrozená fara, kostol a okolité domy. Keď oheň dosiahol väčšej intenzity, vietor sa otočil smerom k Dlhej ulici, bral so sebou horiace šindle a smeti, od ktorých začali horieť domy v blízkosti horiaceho domu Jána Ollíka. Vietor postupne silnel a požiar sa preniesol na celú Dlhú ulicu, ktorá vzhľadom na šindľovú a slamenú krytinu bola za chvíľu celá v plameňoch. Nešťastie znásobila skutočnosť, že veľa občanov mesta bolo v ten deň na jarmoku v Leviciach. Keď sa dopočuli, že horí Nová Baňa, vypravil prednosta železničnej stanice osobitný vlak, ktorým sa občania urýchlene vrátili spolu s levickým požiarnym zborom na pomoc horiacemu mestu. Okrem Levičanov prišli na pomoc aj požiarne zbory z Brehov, Žarnovice, Dolných Hámrov a z Hronského Beňadika.“
Toto všetko sa udialo pred sto rokmi. Odvtedy dobrovoľná požiarna ochrana v Brehoch prešla dlhú cestu vývoja a práce. Na tejto ceste ju sprevádzal a prácu organizoval celý rad obetavých funkcionárov, ktorým dnes patrí poďakovanie a úcta Brežanov.

Najčítanejšie na My Žiar

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  2. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  3. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami
  4. Na pošte si s Fumbi kúpite kryptomeny už aj za hotovosť
  5. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  6. 30 rokov kvality spojenej so svetovými značkami automobilov
  7. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu
  8. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov
  1. Meranie rýchlosti v úsekoch už nebude pre vodičov problémom
  2. Ocenená 4K autokamera Mio má aj 2K so 60 snímkami a FHD so 120!
  3. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  4. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami
  5. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  6. Na pošte si s Fumbi kúpite kryptomeny už aj za hotovosť
  7. V uliciach Košíc vyzbierali dobrovoľníci 26 ton odpadu
  8. Výlety na mieru pre celú rodinu
  1. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí! 14 907
  2. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 12 765
  3. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 9 374
  4. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu 8 097
  5. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov 3 972
  6. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 798
  7. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 3 684
  8. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 3 360

Blogy SME

  1. Stop alibizmu: Ako ma napadli bývalí spolužiaci z vojenskej školy kvôli kritike ruskej agresie na Ukrajine & Podlosť Stanislava Paulovčáka a Jána Veľasa
  2. Michala Guľasová: Martina Jakubová - Líštička
  3. Robert Štepaník: diel 70 - MDAD 2022 - Medzinárodný deň (alternatívnych) detí 2022
  4. Ľubomír Maretta: Zmena
  5. Kristína Jakubičková: Hej, frajer! Áno, ty, ktorý toto čítaš!
  6. Eva Gallova: 1. júl určili za deň vtipov
  7. Miriam Studeničová: Je zle! Bude horšie! Nezúfajte! Dôverujte!
  8. Ján Škerko: Chcel byť ako Peter, bude ako Lenin
  1. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodského.(Oprava mena). 12 562
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 10 784
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 10 639
  4. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 8 022
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 847
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 839
  7. Andrej Šverha: Pohodovo Okolo Balatonu 3 456
  8. Andrej Kiska: Pomôžme Cigánom dostať sa tam, kam tak mnohí chcú. 3 157
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Ilustračné foto.

Autobusy nadväzujú na letné vlaky.


1. júl
Ilustračné foto.

Obmedzenia sa týkajú viac ako 30 obcí.


TASR 1. júl

Model je dominantou novej galérie, ktorá vznikla v tesnom susedstve betlehemu.


TASR 22. jún

Pre samosprávy sú zelené projekty prioritou, veľká byrokratická záťaž a náročnosť procesov pri uchádzaní sa o eurodotácie sú v prípade obcí a malých miest brzdou rozvoja. Rozprávali sme sa so SLÁVKOU LENČÉŠOVOU, expretkou na oblasť životného prostredia v Združení miest a obcí Slovenska.


17. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Trestné oznámenia sa množia.


1. júl

Nejde o prvý incident. V nedeľu sa začínajú mestské slávnosti.


1. júl

Išlo o prvý väčší žatevný požiar v Nitrianskom kraji v tomto roku.


23 h

Zranených z áut museli vyslobodzovať hasiči.


a 1 ďalší 22 h

Blogy SME

  1. Stop alibizmu: Ako ma napadli bývalí spolužiaci z vojenskej školy kvôli kritike ruskej agresie na Ukrajine & Podlosť Stanislava Paulovčáka a Jána Veľasa
  2. Michala Guľasová: Martina Jakubová - Líštička
  3. Robert Štepaník: diel 70 - MDAD 2022 - Medzinárodný deň (alternatívnych) detí 2022
  4. Ľubomír Maretta: Zmena
  5. Kristína Jakubičková: Hej, frajer! Áno, ty, ktorý toto čítaš!
  6. Eva Gallova: 1. júl určili za deň vtipov
  7. Miriam Studeničová: Je zle! Bude horšie! Nezúfajte! Dôverujte!
  8. Ján Škerko: Chcel byť ako Peter, bude ako Lenin
  1. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodského.(Oprava mena). 12 562
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 10 784
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 10 639
  4. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 8 022
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 847
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 839
  7. Andrej Šverha: Pohodovo Okolo Balatonu 3 456
  8. Andrej Kiska: Pomôžme Cigánom dostať sa tam, kam tak mnohí chcú. 3 157
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu