„Sme denným stacionárom, čo znamená, že klienti k nám chodia na niekoľko hodín denne. Oproti zariadeniam s celoročným pobytom, nie sú naše deti, ako ich voláme, ochudobnené o rodičovskú lásku,“ zdôrazňuje riaditeľka Domény Eva Hrončová. Komunikácia s rodinnými príslušníkmi zjednodušuje prácu špeciálnym pedagógom a klient sa cíti bezpečnejšie a istejšie. Domov nechce byť izolovaným ostrovčekom, postupne sa otvára okolitému svetu. Momentálne spolupracuje s materskými školami, ale aj s miestnymi seniormi. Zriaďovateľom Domény je Banskobystrický samosprávny kraj. Kedysi dotácie prúdili zo štátneho rozpočtu priamo do jednotlivých domovov, čo umožňovalo operatívnejšie rozdeľovať financie podľa potreby. Dnes všetko riadi BBSK. „Samozrejme, že financií je málo, ale to nie je nič neobvyklé. Príspevky určené na realizáciu konkrétnych projektov získavame, okrem iného, z rôznych grantov a od sponzorov,“ hovorí riaditeľka o probléme, ktorý trápi väčšinu podobných inštitúcií.
Pre zamestnancov je dôležité, aby sa klienti cítili v domove čo najpríjemnejšie. Aby pokroky, ktoré robia, aj keď sa navonok zdajú možno malé, prijímali ako osobný úspech.
Program stredajšej slávnostnej akadémie pri príležitosti dvadsiateho výročia domova bol inšpiráciou pre každého diváka. Pedagógovia ho nacvičili a predviedli spoločne so svojimi zverencami. V publiku nesedeli len príbuzní, ale aj predstavitelia mesta, či zástupcovia podobných inštitúcií v regióne, ktorí prišli Doméne popriať všetko najlepšie do ďalších rokov. Ako hosť vystúpilo banskobystrické Divadlo z pasáže, vlastne len jeho chlapské osadenstvo, so surrealistickou inscenáciou Nebíčko. Nielen divadelníci, ale aj samotní klienti domova sa v rámci svojich možností snažili vyjadriť jedinú myšlienku - napriek tromu, že nás náš handicap znevýhodňuje, je veľa vecí, ktoré môžeme a chceme robiť.
