Ktoré choroby prenášajú kliešte?
Zina Košťanová: V strednej Európe sa vyskytuje niekoľko ochorení, ktoré na človeka môže kliešť preniesť. Okrem už pomerne známych ochorení, ako sú kliešťová encefalitída a lymeská borelióza, tento drobný, nenápadný článkonožec môže na človeka preniesť aj iné ochorenia, verejnosti už menej známe, ako sú rickettsióza, ehrlichióza, babezióza, Q-horúčka alebo tularémia. Riziko pohryznutia kliešťom nesmieme podceňovať, už aj preto, že o týchto posledne zmienených ochoreniach nemáme u nás doteraz veľa informácií.
Zatiaľ čo kliešte infikované vírusom kliešťovej encefalitídy nás ohrozujú v tzv. endemických oblastiach, kliešťom infikovaným pôvodcom lymeskej boreliózy sme vystavení častejšie - či v lese, meste alebo na vidieku. Napríklad priemerný počet ochorení na kliešťovú encefalitídu v SR za posledných 5 rokov je 74,2, v našom regióne je to 0,2 ochorení. Priemerný počet ochorení na lymeskú boreliózu za posledných 5 rokov je v SR 697,8 a v našom regióne je to 55 ochorení. Vďaka spolupráci RÚVZ v Žiari nad Hronom s Virologickým ústavom SAV v Bratislave sa potvrdil výskyt pôvodcov ochorení na rickettsiózu a ehrlichiózu nielen vyšetrením kliešťov, hlodavcov alebo divožijúcej zveri, ale aj vyšetrením protilátok z humánnych sér. Ochorenia na Q-horúčku, babeziózu a tularémiu neboli v našom regióne zaznamenané.
Ako dochádza k infikovaniu?
Katarína Schwarzová: Do kože hostiteľa sa kliešť zahryzne pomocou bodacieho orgánu – hypostomu, ktorý pôsobí ako dokonalá harpúna. Je vybavený množstvom dozadu obrátených zúbkov, ktoré kliešťovi umožňujú dokonale sa v koži hostiteľa ukotviť. Kliešte slinami vylučujú látku, ktorá okolo hypostomu stuhne, čím sa kliešť „zamuruje“. Okrem toho, sliny kliešťa obsahujú aj niekoľko farmakologicky aktívnych látok, brániacich zrážaniu krvi a potlačujúcich lokálnu protilátkovú odpoveď organizmu. Počas prisatia kliešťa sa do ranky v koži človeka aj zvieraťa môžu slinami preniesť choroboplodné mikroorganizmy. Dĺžka prisatia a objem slín úmerne zvyšujú pravdepodobnosť prenosu.
Na človeku možno zachytiť všetky tri vývojové štádia kliešťa: šesťnohé larvy, veľké asi 0,8 mm, ktoré sa po nasatí krvi menia na osemnohé nymfy, veľké asi 1,2 mm. Po ďalšom príjme krvi sa menia na imago – pohlavne zrelého a plne vyvinutého dospelého jedinca. Samček, ktorý sa od samičky výrazne líši, saje krv krátku dobu. Samička však potrebuje dostatok krvi, aby sa jej v brušku mohli vyvíjať vajíčka – základ budúcej generácie. Preto v rane dokáže krv sať bez prestania aj niekoľko týždňov, pričom svoj objem zväčší až dvestonásobne. Ak sa pri saní krvi samička infikuje krvou chorého hostiteľa, prenesie pôvodcu (patogéna) ochorenia prostredníctvom vajíčok aj na svoje potomstvo.
V strednej Európe žijú kliešte v nadmorskej výške 500 – 600 m.n.m. Zvlášť častý výskyt sa predpokladá v zmiešaných lesoch s krovinatým porastom, v dubových alebo dubovo-hrabových a dostatočne vlhkých lesných porastoch a zdržujú sa vo výške okolo 25-50 cm od zeme. Obyčajne číhajú na konci stebiel trávy alebo kúskoch dreva. Poznatok, že sa na človeka spúšťajú zo stromov nie je pravdivý. V teplých obdobiach možno kliešte objaviť aj v januári a ich aktivita trvá až do decembra (niektoré druhy).
Akými príznakmi sa prejavuje kliešťová encefalitída?
Zina Košťanová: Ochorenie spôsobené vírusom kliešťovej encefalitídy známe ako kliešťový zápal mozgových blán môže prebiehať ako bezpríznaková infekcia až po ťažké encefalomyelitídy, môže mať jednofázový alebo dvojfázový priebeh. Príznaky ochorenia sa vyvíjajú najčastejšie po uplynutí 7 až 14-dňového inkubačného času, ktorý môže byť kratší (3 dni) i dlhší po poštípaní kliešťom (21 dní). Priebeh prvého štádia choroby je podobný chrípke, po 2 – 7 dňoch nastáva obdobie pokoja, ktoré približne u jednej tretiny pacientov sa môže prejaviť druhou fázou. Pri nej sa môžu objaviť príznaky postihnutia nervového systému a to silné bolesti hlavy, zvracanie, vysoké horúčky, poruchy vedomia alebo obrny. Diagnóza sa opiera o údaj o prisatí kliešťa a pobyt v endemickej oblasti. Keďže môžeme ochorieť aj konzumovaním surového, najčastejšie kozieho mlieka a mliečnych výrobkov od zvierat chovaných v týchto oblastiach, nesmieme zabúdať aj na túto skutočnosť. Najlepšou prevenciou proti tomuto ochoreniu, okrem osobnej ochrany, je využitie možnosti očkovania 3 dávkami vakcíny s preočkovaním po troch rokoch jednou dávkou vakcíny.
Kliešte však môžu prenášať aj inú, veľmi nepríjemnú a zdĺhavú infekciu, spôsobenú špirálkovitou baktériou – Borrelia burgdorferi.
Existuje proti borelióze očkovacia látka?
Katarína Schwarzová: Vzhľadom na veľkú druhovú variabilitu borélií v Európe sa do dnešnej doby nepodarilo vyvinúť spoľahlivú vakcínu proti tomuto ochoreniu. V roku 1999 vyvinuli nemeckí bádatelia z Inštitútu Maxa Plancka očkovaciu látku, ktorá zabezpečuje 80 – 90 percentnú ochranu proti borelióze. Látka pôsobí na takzvanú povrchovú bielkovinu OspA, ktorú majú borélie len vtedy, keď sa nachádzajú v tele kliešťa. Pri prenikaní z kliešťa do ľudského organizmu sa tohto proteínového plášťa zbavujú. Protilátky, ktoré sa vytvorili kontaktom vakcíny s OspA preto ničia pôvodcov boreliózy skôr, ako sa dostanú z tela kliešťa. Sú to preteky s časom: po prichytení kliešťa prejde niekoľko hodín až dní, kým sa baktérie dostanú do tela človeka. Vakcína však účinkuje len v USA, kde sa vyskytuje iba jeden druh borélií s jediným typom OspA.
Naopak, európske kliešte prenášajú tri druhy pôvodcov so siedmymi variantami OspA. Vývoj očkovacej látky, ktorá by zabezpečila ochranu proti všetkým trom druhom si vyžiada ešte roky skúmaní. V našich podmienkach však máme aspoň vakcínu pre psov, ktorá sa s úspechom používa.
Ako zistím, že som ochorela
na lymeskú boreliózu?
Zina Košťanová: Lymeská borelióza je typická širokým spektrom klinických prejavov. V zásade možno hovoriť o rannom a neskorom štádiu ochorenia. Po približne 3 – 32 dňoch od infikovania sa v mieste bodnutia kliešťom u 60-80 percent pacientov objaví nesvrbiaca červená škvrna (kožný erytém). V priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov sa škvrna postupne zväčšuje až na niekoľko desiatok centimetrov. Takéto erytémy (aj druhotné) môžu byť rozšírené po celom tele. U neliečených pacientov erytém mizne v priebehu 3 - 4 týždňov, po nasadení terapie už v priebehu niekoľkých dní. Je známe, že u približne 40 percent pacientov sa tieto príznaky nemusia vyvinúť. Tieto baktérie sa skrývajú v nedostatočne prekrvených a pre imunitný systém ťažko dosiahnuteľných zákutiach tela, akými sú chrupavky kĺbov. Odtiaľ sa po niekoľkých mesiacoch, prípadne rokoch rozšíria po celom organizme a vyvolajú ťažké ochorenia kože, nervov a kĺbov.
Borrelia burgdorferi je citlivá na vysoké dávky antibiotík. Vo všeobecnosti platí, že pacient s lymeskou boreliózou má tým väčšiu šancu na úplné vyliečenie, čím skôr sa začne s antibiotickou liečbou.
Katarína Schwarzová: V záujme čo najobšírnejšej informácie o spomenutom ochorení je potrebné zmieniť sa aj o úskaliach s dokazovaním prítomnosti borélií v tele pacienta. Pre široké spektrum klinických prejavov je pre klinika často problematické jednoznačne určiť diagnózu (jednoznačná je len v rannom štádiu ochorenia v prípade kožného erytému). Dôraz sa preto dáva na zisťovanie hladiny protilátok proti boréliam v sére alebo likvore pacienta. Imunitná odpoveď organizmu na prítomnosť borélií sa zisťuje asi 2 - 4 týždne od objavenia sa kožného erytému, kedy sa u väčšiny pacientov začínajú tvoriť protilátky. Najvyššie hladiny protilátok sa tvoria po 6 - 8 týždňoch trvania ochorenia a ich hladina klesá po 4 - 6 mesiacoch.
Ako sa prejavujú ďalšie ochorenia prenášané kliešťami a ako sa chrániť pred poštípaním?
Zina Košťanová: Ďalšie ochorenia prenášané kliešťami rickettsióza a ehrlichióza sa svojimi klinickými príznakmi veľmi podobajú kliešťovému zápalu mozgových blán alebo lymeskej borelióze a ich diagnostika je veľmi náročná. Medzi ich najčastejšie uvádzané klinické príznaky patrí hlavne horúčka, nevoľnosť, bolesti svalov, bolesti hlavy, bolesti brucha, hnačky, zvracanie, kašeľ, makulopapulózna vyrážka alebo petéchie (veľmi malé červené fľaky pod pokožkou) s predchádzajúcim údajom prisatia kliešťa.
Všade platí, že prevencia je ten najspoľahlivejší prostriedok obrany proti nákaze. Pred vychádzkou alebo pobytom v prírode s predpokladaným výskytom kliešťov odporúčame vybrať si vhodný turistický odev alebo použiť insekticídny repelent a po každom príchode si odev ako aj celé telo treba starostlivo prezrieť. K prenosu infekcie boréliami môže dôjsť počas 24 - 48 hodín od prisatia kliešťa, no netreba sa na to plne spoliehať. V prípade, že objavíme na sebe kliešťa, snažíme sa ho čo najrýchlejšie odstrániť. Zvýšenú pozornosť musíme venovať nymfám, ktoré sú niekedy menšie ako špendlíková hlavička a preto ľahko prehliadnuteľné!
Poradíte nám, ako sa možno zbaviť prisatého kliešťa?
Katarína Schwarzová: Miesto s prichyteným kliešťom najprv vydezinfikujeme 60 percentným alkoholom (môže byť aj Septonex). Kliešťa odstraňujeme pinzetou tak, že ho uchopíme za pevnú časť hlavičky a opatrným vykývaním do strán ho neustále ťaháme von. Pritom dbáme, aby v koži nezostala hlavička, alebo jej časť. Ak sa tak stane, treba ju urýchlene odstrániť (v hypostome v rane môžu zostať pôvodcovia infekcie). Treba sa vyvarovať rozmačknutiu kliešťa v prstoch pri odstraňovaní, vstreknutiu obsahu čreva kliešťa do očí a pod. Miesto s rankou je potrebné ošetriť 60 percentným alkoholom, jódovou tinktúrou, v krajnom prípade aj alpou. V súčasnosti si už (najmä vo veterinárnych ambulanciách) môžeme kúpiť veľmi spoľahlivé pinzety na odstránenie kliešťov. Stoja pár desiatok korún, no môžu nám veľmi účinne pomôcť v prevencií proti kliešťami prenosným ochoreniam.
Čo by ste chceli odkázať našim čitateľom?
Zina Košťanová: V prípade objavenia sa kožného erytému alebo v prípade podozrenia pri objavení sa neurologických, kĺbnych alebo iných problémov nech ihneď vyhľadajú svojho praktického lekára alebo odborného kožného lekára, prípadne neurológa.
Katarína Schwarzová: Obavy z možnej nákazy by však nemali byť dôvodom odmietnutia prechádzok v prírode. Odborníci zistili, že priemerne 15 - 25 percent kliešťov Ixodes ricinus v našich podmienkach je infikovaných boréliami a len 5 percent vírusom encefalitídy. Sú však lokality, kde je infikovanosť kliešťov oveľa vyššia. Zanedbanie potrebnej prevencie, či prípadnej liečby by sa nemuselo vyplatiť.
Za rozhovor ďakuje