panovníčke Márii Terézii presadiť zákaz týchto procesov. Kristína patrila k posledným obetiam tohto temného obdobia.
V štátnom archíve Banská Bystrica – pobočka Kremnica sú zachované autentické dokumenty z tohto obdobia. Ide o zápisnice vtedajšej mestskej rady – takzvané kuriálne protokoly. Riaditeľka archívu Adriana Ezrová hovorí, že k najznámejším prípadom patrí práve posledná „bosorka“ Kristína Belavá, či odsúdená starenka Dora Struhárová z Ihráča. „Mesto Kremnica malo v minulosti súdnu právomoc. Znamená to, že procesy viedli richtár a prísažní, nie sudcovia,“ dodáva doktorka Ezrová. Prípady oboch nešťastných obetí podľa nej jednoznačne ukazujú na to, ako málo stačilo k odsúdeniu. Bola to zväčša závisť, intrigy, či túžba po majetku. „Proces s Dorou Struhárovou rozobrali už archivári Pavol Križko a neskôr Michal Matunák v Cirkevných dejinách mesta Kremnica,“ hovorí riaditeľka. Anonymné obete v nich vystupujú z tieňa.
Bosorka osemdesiatnička
Na to, aby niekoho začali podozrievať z bosoráctva, stačilo veľmi málo. Často iba anonymné udanie, ktoré spustilo sled krutých udalostí. Stalo sa to aj v prípade osemdesiatročnej Dory Struhárovej z Ihráča.
V roku 1642 na ňu podali sťažnosť husári, ktorí zneužili jej pohostinnosť. Podľa ich výpovedí mala čarovať s konskou hlavou, dvoma husacími vajcami a kamienkami. Neskôr ešte pridali, že syr, ktorý im ponúkala, nie je pravý. Rozbehla sa vyšetrovacia mašinéria. Starenka v strachu priznala, že čarovanie s konskou hlavou jej poradila príbuzná, aby odvrátila spor v rodine. Pribúdali ďalšie nezmyselné obvinenia. Napríklad, že jej krava nadojí viac ako iné v dedine. Starká skončila na škripci, vytrhali jej vlasy a nechty a musela ich vypiť spolu s vínom. Mučená žena sa priznala aj k veciam, ktoré dnes vyznejú ako úplný nezmysel. Hoci si podľa radných pánov zaslúžila smrť v ohni, „priznanie“ jej poľahčilo.
Páni rozhodli, že kat ju najprv popraví mečom a potom jej telo spália spoločne s konskou hlavou. Popravili ju pri kremnickom Fernkreuzi – pamiatke, ktorá stojí dodnes a potrebuje opravu.
Za popravy príbuzní platili
Poslednú bosorku Kristínu Belavú mučili tri roky, kým prišla v roku 1729 na hranicu. „Dôvodom obvinenia malo byť, že kvôli sporu o pole zapríčinila smrť nevlastného syna. Opäť to napovedá, že v týchto prípadoch išlo neraz o majetok,“ hovorí doktorka Ezrová. Po troch rokoch mučenia musela byť pre Kristínu smrť vykúpením. Počas mučenia označila ďalších sto ľudí, ktorí jej mali s čarami pomáhať. Stále si myslela, že ohňu ujde. Keď ju začali oblizovať plamene, svoje udanie vraj odvolala.
Zaujímavosťou je, že za popravy obetí museli príbuzní platiť nemalé čiastky a pre tento cieľ malo mesto špeciálny cenník. Za sťatie a upálenie to bolo viac ako deväť zlatých, čo bol na tú dobu veľký peniaz. Ak vezmeme do úvahy, že na hraniciach končili zväčša chudobnejšie vrstvy, často to bolo pre rodinu poriadne sústo.
