Hoci sa Zdenka Kramplová, bývalá ministerka zahraničných vecí a súčasná poslankyňa NR SR narodila v Krupine, jej život je úzko spojený s naším regiónom. „Moji starí rodičia pochádzajú zo Slaskej, vyrástla tu mama. S bratom sme tu trávievali vždy celé prázdniny,“ vysvetlila nám prepojenie s regiónom poslankyňa v utorok, kedy do Žiaru nad Hronom opäť raz zavítala. Možno práve kvôli tomu, že k starkým mala veľmi blízky vzťah, si obľúbila aj miesto, kde žili. „Starí rodičia mi dali určitú hodnotovú výbavu ku vzťahu k ľuďom, prírode. Je to nádherná oblasť, kde ešte aj teraz chodievam s deťmi na hríby, bylinky... Je to puto, ktoré sa nikdy neprerušilo,“ vyznáva sa Zdenka. Dnes dom, kde žili jej starí rodičia a matka, využívajú krstní rodičia ako chalupu. „V lete tu pravidelne robíme rodinnú párty s príbuzenstvom z celého Slovenska. Povedali sme si, že sa nebudeme stretávať len na svadbách a pohreboch...,“ dodáva s úsmevom.
Jej vzťah so Slašťanmi zostal taký ako pred rokmi. „Vždy ma brali ako jednu z nich, dvere na dome boli pre nich vždy otvorené. Chodili za mnou v minulosti, chodia aj teraz. Ak môžem, rada im pomôžem, beriem to úplne prirodzene,“ hovorí o tom, že nemá pocit, že by nejako zneužívali jej postavenie vo vysokej politike. Najčastejšie sa na ňu obracajú s problémami v sociálnej oblasti. „Ide najmä o dôchodky, ktoré boli viackrát novelizované. Nevedia, kedy a za akých podmienok majú napríklad nárok na vdovský dôchodok,“ vyberá jednu z mnohých otázok, v ktorej sa občania nevedia z dôvodu legislatívnych zmien zorientovať. „Spolu s asistentom, u ktorého sa otázky a podnety sústreďujú, sa snažíme občanom poskytnúť určité poradenstvo, lebo si myslím, že to je to najmenej, čo vieme pre nich urobiť.“ Mnohí si myslia, že Kramplová má v Žiari nad Hronom zriadenú poslaneckú kanceláriu. „Nie, nemám, svoju poslaneckú kanceláriu mám len v Bratislave na Tomášikovej, kde sa na mňa obracajú ľudia z celého Slovenska. V Žiari trávim dosť málo času. Keď asistent pripraví nejaké stretnutia, väčšinou som v teréne. Ľudia majú najradšej, keď prídem priamo za nimi a oni mi porozprávajú, kde sú aké problémy a v čom by potrebovali pomôcť.“ Tentokrát do Žiaru prišla aj kvôli mestskému snemu HZDS, pričom deň jej naplánovali tak, aby sa mohla stretnúť s niektorými podnikateľmi, absolvovať pracovný obed so starostom obce Hliník nad Hronom a navštíviť sa chystala aj katastrálny úrad.
Hoci v tomto roku oslávi významné životné jubileum, ako sama hovorí, cíti sa na dvadsaťpäť. A presne tak aj vyzerá. Vyžaruje z nej pokoj a istota, pri rozhovore je absolútne bezprostredná. Nemá žiadne hviezdne maniere. „Energiu čerpám najmä z prírody,“ prezrádza zdroj vitality. „Okrem nej mám rada zvieratká. Každé ráno začínam s prechádzkou so psíkmi.“ V domácnosti ich má troch - dve čivavy a jedného statného vlčiaka. Je v tom aj kus symboliky. „O tom to je. Niekto si myslí, že malý pes s veľkým nemôže existovať, ale všetko je to o vzťahoch,“ vysvetľuje. „Podobná paralela je aj medzi ľuďmi.“ Neodmysliteľnou súčasťou jej života sú knihy. „Dávajú mi strašne veľa. Aj keď som už odstúpila od beletrie, v súčasnosti ma skôr napĺňajú politické knihy o skúsenostiach politikov, ale tak isto knihy, ktoré sú z oblasti manažovania, ľudských zdrojov, vzťahových otázok medzi ľuďmi. Každý večer zaspávam s knihou,“ prezrádza s tým, že mnohé diela sú inšpiratívne aj pre jej každodennú činnosť poslankyne.
Do politiky sa dostala úplnou náhodou. „Desať rokov som robila redaktorku a vyzeralo to tak, že po osemdesiatomdeviatom príde v redakcii k veľkým zmenám. Ukazovalo sa, že niektoré časopisy prestanú vychádzať. Bolo nám odporučené, aby sme si hľadali iné miesta. Vtedy som sa prihlásila do konkurzu, ktorý vyhlásil úrad vlády. Išlo o miesta v štátnej správe, v diplomacii a bankovníctve. V náročnom konkurze som sa spomedzi šesťtisíc uchádzačov dostala do veľmi úzkeho výberu, z ktorého si vhodných pracovníkov vyberali jednotlivé inštitúcie. Mňa oslovil pán Mečiar s ponukou ísť robiť pre úrad vlády. Ponuku som prijala a v tom čase som mala na starosti parlament, politické strany a občianske združenia.“ Následne Mečiara odvolali a Zdenka Kramplová, napriek tomu, že nastupujúci Čarnogurský mal záujem o jej prácu, sa radšej vrátila do redakcie. O pár mesiacov, po parlamentných voľbách v roku 1992, znovu prijala ponuku pracovať pre úrad vlády. Do HZDS vstúpila o dva roky neskôr. V roku 1995 sa stala vedúcou úradu vlády, neskôr vedúcou úradu ministerstva zahraničných vecí. „Potom som bola ministerkou, odtiaľ som odišla do diplomacie a po pauze som sa opäť vrátila do vyššej politiky,“ dodala stručne. Počas odmlky vo vyššej politike sa venovala straníckej činnosti na nižších úrovniach. „Dalo mi to strašne veľa. Človek musí prejsť celou straníckou štruktúrou, aby pochopil zmysel fungovania strany. A možno aj práve vďaka tomu dnes môžem robiť ústrednú tajomníčku,“ domnieva sa poslankyňa.
Život vo vysokej politike má však svoje úskalia. Zdenka prišla o kus súkromia. „Bolo to vtedy, keď som bola na tých najvyšších priečkach. Vtedy som zistila, že ľudia vás poznajú len vtedy, keď ste v tej funkcii. Ale keď v nej nie ste, štítia sa vás aj pozdraviť. Aj takéto niečo som zažila. Dosť ma to bolelo, lebo vždy som sa snažila s ľuďmi vychádzať. Politika mi otvorila oči,“ otvorene hovorí poslankyňa. „Ale, prežila som to. Možno aj preto, že som vyrastala v tomto drsnejšom kraji. Mala som tú silu postaviť sa opäť na vlastné nohy a ísť svojou cestou, o ktorej si myslím, že je správna.“ Najťažšie obdobie prežívala v rokoch 1994 - 1998. Vtedy jej veľmi pomáhala dnes už nebohá matka. „Bola mi veľkou oporou, bez nej by som to asi nezvládla. A vtedy som pochopila, že keď má človek rodinné zázemie, dokáže strašne veľa. V tom hektickom období som sa tiež naučila robiť dve-tri práce naraz. Neraz som žehlila, študovala materiály a ešte sa aj s deťmi rozprávala.“
Na pracovné cesty do nášho regiónu chodí pravidelne a „s ľahkou hlavou“. „Asistent sa o všetko postará, pripraví mi časovo presne vymedzený program a zároveň dozerá, aby bol dodržaný,“ vyzdvihuje kvality svojho asistenta, ktorým je sám starosta obce Slaská Daniel Gelien. „Absolútne mi vyhovuje. Prichádza s dobrými nápadmi a ustriehne veci až do konca,“ dodáva na záver nášho rozhovoru, ktorý nám, samozrejme, sprostredkoval jej asistent.
