é banské múzeum, Mestská knižnica a Živena – spolok slovenských žien v Banskej Štiavnici.
Úvodnými slovami privítala účinkujúcich aj návštevníkov riaditeľka POS v Banskej Štiavnici Mária Petrová. Hosťom podujatia bol aj výtvarník Bohumír Bachratý, rodák z Hornej Rovne, ktorý povedal niekoľko slov o histórii Kammerhofu. Zmienil sa aj o ráde jezuitov, ktorí sídlili v tejto budove. Múzy v Kammerhofe sa konali v pôvodnej kaplnke rádu, vysvätenej v roku 1627. Ako prvé vystúpilo duo – Zdenka Turáneková s dcérou Paulínkou. Malá Paulínka recitovala maminu báseň, ale ako povedala, recituje aj iné básničky. Je šťastím, že poézia oslovuje aj mladšiu generáciu, pretože sme svedkami toho, že veľa mladých ľudí sa uchyľuje k vulgarizmom a cynickým prejavom. Práve poézia by ich mala učiť vyberanejším spôsobom a kultúre reči, ktorá svedčí nielen o vzdelaní ale hlavne o inteligencii a slušnosti.
Dojemné a pôsobivé boli pesničky Katky Šebeňovej, ku ktorým si hudbu aj texty zložila sama. Ako povedala, je čistý amatér. Nebolo to však cítiť z jej prejavu, ktorý bol plný viery, nádeje, lásky, pochybností a iných citov blízkych ľudskej duši.
Vystúpenie poetky, Katky Kissovej, bolo plné emócií. Od lásky detskej, mileneckej, materskej až po lásku stareckú. Motívy utrpenia, bolesti, smútku ale aj radosti, sú poďakovaním za to, že sme tu, že dokážeme znášať bremená života. V jej poézii bolo cítiť nehu a skromnosť, ktoré vyžarujú aj z jej fyzického zjavu. Na otázku, čo potrebuje k tomu, aby jej múza vnukla tému, či je to bolesť alebo radosť, odpovedala, že oboje, ale hlavne ticho, ktoré v ich sedemčlennej rodine najviac chýba.
Svojsky sa svojej úlohy zhostil autor už vydanej zbierky básní Básničky, Marián Číž, ktorý sa tentokrát predstavil ako prozaik s úsmevnými príbehmi z čias štúdia a začiatkov kariéry zootechnika.
S ukážkami poetizovanej prózy vystúpil Zoltán Egry, verejnosti známejší ako básnik.
V závere sa predstavila Janka Bernáthová, ktorá sa v básni vrátila do 11. storočia, a potom naspäť do súčasnosti. Búrlivý potlesk, ktorý zaznieval po každom prednese, svedčil o tom, že viac ako päťdesiat priaznivcov poézie prežilo pekný večer.
