ali pocit, že režimu na nich záleží a sú jeho súčasťou. Tomuto dňu radi venovali zvýšenú pozornosť aj muži, ktorí mali dobrú príležitosť venovať sa viac bujarej zábave v kruhu kolegov ako vlastnej manželke.
Odbočme ale na chvíľu od tejto socialistickej predstavy a zalistujme trochu v histórii. Výnimočnosť tohto dňa sa začala „rysovať“ niekedy v devätnástom storočí, kedy sa stal pamätným štrajk amerických žien v textilných fabrikách za zlepšenie pracovných a mzdových podmienok. Okrem toho sa stavali proti zamestnávaniu detí a bojovali za vlastné hlasovacie právo. Bolo to v roku 1908 a vtedy vznikol Národný deň žien, ktorý sa slávil poslednú februárovú nedeľu. Medzinárodný charakter to začalo naberať od roku 1911. Ako Medzinárodný deň žien si ho 8. marca prví pripomenuli v Rakúsku, Nemecku a Švajčiarsku. V cárskom Rusku sa prvý raz slávil v roku 1913. Zápas žien bol v roku 1968 rozšírený o všeobecný úzus rovností šancí, boj proti akýmkoľvek prejavom intolerancie, rasovej neznášanlivosti a znevýhodňovania minoritných spoločenstiev ľudí.
Medzinárodný deň žien bol uznaný Organizáciou spojených národov ako sviatok v roku 1975.
Čo dodať na záver? Azda len to, aby muži nezabudli, že milému slovu, peknému kvietku, či darčeku sa poteší každá žena. Určite by nepohrdli ani dobrou večerou... A pre dámy, na ktoré sa nejakým nedopatrením zo strany partnerov zabudne, máme dobrú radu. Urobte si v tento deň radosť návštevou kaderníčky, kozmetičky, alebo absolvujte masáž. Jednoducho, ukradnite si čas z tohto dňa aj pre seba.
